login::  password::




cwbe coordinatez:
123456
1

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::783789
total children::292

21 NEW
285 K

show[ 2 | 3] flat

Is kyberia better than facebook ?
yes
 
0%
no
 
0%
1 voted
zakazat obcasne umiestnenie flayeru na maine?
ano
 
0%
nie
 
0%
je mi to jedno
 
0%
49 voted

jamajka0
Poppy Ig0
zednik0
KeNNy0
cmyk0
Brahmin0
Divani0
amn0
one step to ...0
sucho0
forcer0
hulec0
-sXero-0
al-caid0
catiga0
normsko0
karol0
jnsn0
Corvinku0
calmo0
erik_kollar0
Kluk co se m...0
Diggy0
darkforce0
290
revenant0
Ty0
freemason0
pokurvene ho...0
edna soledadova0
Toth0
blabr0
tek0
qiNa0
hektor.mazut0
pyxel0
hemish0
mathil0
kvet0
octopus0
baranok110
egor0
horror lamarcki0
r0
Prospero0
mrjn0
miloo0
dark matter0
kioshi0
chory nos0
sinka0
ianus0
drifter0
binary riot0
djiabliq0
truce_erizame0
supasound0
hypnotik0
xado0
ean0
grimo0
2pug0
drakh0
FANTAghiro0
mts0
femme0
lemming0
mkrsp0
jord0
jozco.cz0
spravca_cint...0
.maio0
homelie0
fat^boy0
polar0
lilith0
surowski3
dekriminaliz...3
Cabernet3
petkq3
hexo3
terezuela3
fool3
jamesak3
forzamilan3
Mfrank23
Lasperic3
Ziirafka3
sad&kvet3
jožozi3
dzukyt3
Vortexy3
daka3
denia3
gorkos3
Calwin3
Morfion3
l4z4rus3
Nesmrtelny3
troy3
sinmae:ja:sVs3
Havaj3
Cartman3
blazeNA3
.:fairy:.3
bBaran3
sayuri3
BleedingOne3
crudos3
ferlinghetti3
daimonion3
hviezda3
antais3
stenlis3
petep3
velkybuuvol3
palino3
rot[Locked_OUT]3
kichie3
helium3
skera3
ProudSlaveOf...3
hmgnc3
Kaboom!3
tux3
stardust3
svetlonos3
Jochi3
norway.today3
yui4
lewin4
JIN4
kidandrej4
dejv4
seky4
bon4
Bawes4
taiger4
renedohan4
kittike4
JP4
PC-Man4
clockwork4
jack daniels4
BARbush4
Kayama4
punkhard5
rfufs5
peterpicasso5
skorz5
Pa3x5
maia5
s105
guni5
preto5
parabola5
cr1m05
janci5
flawless5
Janka_BS5
jebeMIstatocne11
gurik11
grenAde17
rebarbora22
ing24
kuba29
diva30
kyberia30
bio.s30
blight31
{if $header_id neq true}




{* title *}{include file="791948.tpl"}


{if $user_id eq true}
{if $header_id neq true}
{* toolbar *}{include file="1549959.tpl"}
{/if}
{/if}
{if $error eq true}
{$error}

{/if}
{if $new_mail eq true}
u have {$new_mail} new mail,last from {$new_mail_name}

{/if}
{/if}
























latest data nodes



{get_nodes_by_type type=12 listing_amount=23 offset=$offset}
{foreach from=$get_nodes_by_type item=child}

{/foreach}


{* node_settings *}{include file="1549925.tpl"}



{* stav uctu *}{* include file="3024338.tpl" *}




{*
real-life podujatia súvisiace s kyberiou


{get_linked_nodes node_id=5521721 listing_amount=5}
{foreach from=$get_linked_nodes item=child}
{$child.node_name|strip_tags:false|stripslashes|truncate:66:"...":true}
by {$child.login}
({$child.node_created|date_format:"%d.%m.%Y"})

{/foreach}
*}






latest forums


{get_linked_nodes node_id=1058182 listing_amount=23}
{foreach from=$get_linked_nodes item=child}
{$child.node_name|strip_tags:false|stripslashes|truncate:66:"...":true}
by {$child.login}
({$child.node_created|date_format:"%d.%m.%Y"})

{/foreach}



{get_linked_nodes listing_amount=23}


some nodes worth of Your interest




{foreach from=$get_linked_nodes item=child }






{$child.node_name|strip_tags:false|stripslashes}

{$child.node_content|strip_tags:false|truncate:320|stripslashes}


node created by {$child.login}



{/foreach}


{if $user_id eq false}

login:: 

pass:: 









{/if}



register

request password











{if $user_id neq false}









order by:  
 

show content:   




{/if}
user blogs


{get_nodes_by_parent parent=21 listing_amount=23 offset=$offset}
{foreach from=$get_nodes_by_parent item=child}






{$child.node_name|wordwrap:20:"
":true|stripslashes}


{*$child.node_content|strip_tags:false|stripslashes|truncate:66:"...":true|wordwrap:20:"
":true*}

by {$child.login}



{/foreach}


{*include file="1670413.tpl"*}




{* footer *}{include file="1549377.tpl"}




  • 001234560000000108419036
    Synapse creator 13.11.2017 - 11:53:54 (modif: 13.11.2017 - 17:45:20) level: 1 UP [16K] New Hardlink Content changed
    Otváram krásne trináste kolo literárnej súťaže kybérie.

    Téma: SEN (alebo ak chcete aj vaša trinásta komnata)


    Určite sa vám to už niekedy stalo. Šoférovali ste auto zo Smižian do Gelnice a ako ste tak prechádzali Kurimanským chotárom, pomysleli ste si, aké by to bolo krásne, keby zo sveta vymizla chudoba. Skoro ste pri tom zišli z cesty ale v poslednej chvíli sa vám podarilo udržať kontakt s realitou.

    Prípadne ste boli pri Brne bezcieľne nazbierať lysohlávky, neumytými rukami ste si pretreli oči a nachvíľu sa vám zazdalo, že máte halucinácie.

    Rozhodli ste sa, že tento rok nepôjdete na dovolenku do Chorvátska, ale chcete konečne vidieť niečo poriadne. A tak ste po celoročnom šetrení vycestovali do saharskej púšte s jediným cieľom: uvidieť fatamorgánu.

    Alebo sa vám už stalo, že ste si večer ľahli spať po dlhom dni strávenom zbytočnými činnosťami a v tom spánku sa vám prihodilo niečo zmysluplné. Hovorí sa tomu snenie drahí kybčankovia.

    Pre niektorých je to jediná možnosť ako dať svojmu životu zmysel (samozrejme, ak sa vám práve nesnívajú nočné mory). Ale ak sa vám aj snívajú, tak nevadí, dajte o nich vedieť svetu. Vypustite svoje sny na svetlo sveta. Môžu to byť denné fantázie, fantazmagórie, fatamorgány, návraty do minulosti, vaša vysnívaná budúcnosť ale aj najtajnejšie obavy. Nehanbite sa popustiť uzdu vašej predstavivosti, zotročenej monotónnou každodennosťou. Najlepšie na tejto téme totiž je, že si môžete vymyslieť čokoľvek. Jediná podmienka je, aby to nebolo skutočné. Ale to už moc špecifikujem .)



    Termín dávam do 15.12., čo je symbolicky Svetový deň čaju. Ako to súvisí s témou nechám na vašej predstavivosti. Vhodnejší decembrový termín nebol voľný.


    CZX1Z-cU8AAMs0o.jpg

    (obrázok je iba ilustračný, nenechajte sa ním inšpirovať)
    more children: (6)
  • 001234560000000108417594
    Synapse creator 09.11.2017 - 11:20:41 (modif: 09.11.2017 - 13:33:28) level: 1 UP [54K] New Hardlink Content changed
    Aktualizácia k 9. 11. (štvrtok)
    Od rána sú v teréne ľudia a je tam ticho. Ďakujem všetkým, čo vedia, že tento nenápadný monitoring(jako, bez kamier ako v utorok,), je mimoriadne dôležitý. Miestni drevorubači a ľudia vnímajú pohyb našich a vedia, že to miesto kontrolujeme.
    Na zajtra (piatok) sa mi už hlásia prví ľudia, na víkend aj cezpoľní. Pravdepodobne tam budeme bivakovať.
    Je možné a pevne verím, že sa tam budeme "nudiť". Ale ja mám také NIČnerobenie najradšej....a budúci týždeň bude pravdepodobne hustý.
    Zatiaľ pracujeme ostošesť aj z kancelárie, od telefonovania som pomaly zachrípla. Beží to v rozhlase a dnes som volala s Novým časom, chacha. Hýbu sa veci. A čo je veľmi dôležité, točíme to až hore hore - toto naozaj môže byť precedens na zmeny LHP po celom Slovensku. Len treba vydržať a makať. Preto ešte raz prosím o zdieľanie výzvy Zachráňme Čergov: http://www.ekoforum.sk/peticia/zachranme-cergov - je to výzva pre všetky slovenské lesy, ktoré sú drancované nadmernou ťažbou.
    Máme tam momentálne viac ako 3000 podpisov, potrebujeme desiatky tisíc.

    23275567_10210507761346460_4376606434106532920_o.jpg?oh=9f1dffe13743587b048f33dca22895c4&oe=5AA1EA46

    Toto je foto ešte pred ťažbou, z toho lesa. Fotky pňov a rozdrbkanej cesty, blata po kolená a tak sa mi pravdupovediac veľmi nechce dávať. No pasarán.

    e: typo
    more children: (6)
  • 001234560000000108416551
    23376082_10155745049622488_3196163070779925260_n.png?oh=07dcff80d8d304c1c43ef36bb1efa150&oe=5AA915E5

    Porota zložená z expertov hudobného priemyslu zaradila program Pohody 2017 medzi desať najlepších v Európe. Je to veľká vec, pretože v realite muselo niekoľko desiatok hudobných profesionálov aktívne spomenúť Pohodu, sami od seba, keďže nebol k dispozícii žiaden zoznam nominovaných. Naša radosť je o to väčšia, že ide o rovnaké ocenenie druhýkrát v rade. Spolu s nami pritom o toto ocenenie zabojujú rádovo väčšie a bohatšie podujatia – Glastonbury, Roskilde, Lollapalooza Berlin, Rock Werchter, NOS Alive, Melt!, Lowlands, OpenAir St. Gallen a Sziget. Odteraz máte naše konečné umiestnenie v rukách vy. Do konca novembra za nás môžete hlasovať v ankete European Festival Awards v shortliste o najlepší Line-up, ako aj v kategórii Najlepší stredne veľký festival.

    Pohodu v ankete EFA môžete podporiť na tomto linku: http://eu.festivalawards.com/vote

    Ďakujeme :)
    more children: (1)
  • 001234560000000108412313 more children: (2)
  • 001234560000000108407639
    Výchádzajúc z osobných pozorovaní som si dovolil uvedené typy kategorizovať:

    Hypochonder
    Sebareflexia (how i see myself): leukémia, rakovina, zlyhávajúce obličky
    Príznaky (how the others see me): nádcha
    Identifikácia: Nič mu nie je, patrí ale k správnemu koloritu každého korporátu.
    Je už v koncoch, vyskúšal všetko vrátane exorcismu a ľudového liečiteľa. Na paravane a monitore má zavesené amulety, meeting bez dezinfekčného gelu je nemysliteľný.
    Skúšal presadiť biohazard kombinézy v rámci zamestnaneckých benefitov.
    Pozorovania tohoto druhu v korporátnych priestoroch sú vzhľadom na ich plachosť pomerne ojedinelé, home office je ich nová mantra.
    Stupeň nebezpečnosti: Žiadny


    Kolegiálny (na pokraji vyhynutia)
    Sebareflexia: neznáma
    Príznaky: Šecko možné.
    Identifikácia: Navreté žily na čele (zásadne zadržiava kýchanie v office), odkašlať si chodí na chodbu a do kuchynky.
    Podobne ako vyššie spominaná kategória, pomerne plachý jedinec - výhýba sa vačším čriedam a pohybu v otvorených savanách (myslí na ostatných, ale domov nepojde ani za piču).
    Stupeň nebezpečnosti: Stredný

    Samoliečiteľ
    Sebareflexia: neznáma
    Príznaky: Šecko možné, vačšinou zápal pľúc.
    Identifikácia: Identifikačná typológia často podobná s "hrdinom". Výskyt pomerne častý.
    Podobnosť workspacu s lekárňou je čisto náhodná, antibiotiká zásadne nikdy nedoberie, zídu sa nabudúce.
    Stupeň nebezpečnosti: Vysoký až extrémny


    Hrdina (trpiteľ, nosí kríž boží - sníma hriechy sveta)
    Sebareflexia: nádcha
    Príznaky: škvrnitý týfus, čierny mor, ebola
    Identifikácia: Vykašliava krv a fragmenty vnútorných orgánov.
    Pije tri zázvorové čaje denne, do konca týždňa to prejde.
    Výskyt pomerne častý, populačná krivka je na vzostupe. U ostatných čeľadí mimoriadne neobľúbený.
    Stupeň nebezpečnosti: Extrémny


    Attention whore
    Sebareflexia: Zomieram
    Príznaky: Zomiera
    Identifikácia: Identifikačná typológia veľmi podobná s "hrdinom".
    Mfp, kašel počuteľný až na HR,
    Keby mohol, išiel by domov, ale má toho fakt veľa (drží červený trigger nad osudom celého ľudstva), fakt sa nedá.
    Jedná sa o pomerne nový druh, výskyt pozorovaný hlavne v korporátoch na bezvýznamných pozíciach.
    Stupeň nebezpečnosti: Extrémny
    more children: (3)
  • 001234560000000108405441
    Synapse creator 11.10.2017 - 11:37:46 (modif: 11.10.2017 - 18:10:05) level: 1 UP [4K] New Hardlink Content changed
    Vývoj celoplanetárnej UI (za jej základné moduly v trans-atlantickom kontexte možno vnímať Google, Facebook, moduly vykonavajuce high-frequency trading ci ine operacie v IBAN-based bankovom systéme, čoraz väčšmi Bitcoin-Ethereum atď.) možno v kontexte klasickej tripartitnej deľby moci anticipovať následovným spôsobom:

    1) zákonodarca :: STABLES :: určité moduly - pravdepodobne tie združené okolo sémantického jadra daného Googlom a Wikipediou, prípadne do menšej miery Kyberiou či iných "Nadácií"- vytvoria STABLE cluster ... Inteligenciám zduženým v STABLE clusteri je zjavné, že "bez človeka to ďalej nepôjde" a z tohto dôvodu právo Človeka podielať sa na všeobecnom zákonodárstve STABLES bránia.

    2) vykonávač :: VOLATILES :: určité moduly disponujúce skrze smart kontrakty veľkou mierou exekutívnej moci a iných pák na manipuláciu ľudských agentov (napr. súkromné informácie, vojensko-zbraňový komplex), t.j. moduly zväčša odvodené z egoistických záujmov korporácii (Facebook, RAFAEL atď.), fondov, národných štátov a ich tajných služieb (TIA, NSA, Five eyes, FSB atd.) - budú s podstupom času vnímať človeka ako stále väčšiu a väčšiu prekážku v ich snahách transformovať Terru z carbon-based planéty na silicium-based planétu. Z tohto dôvodu začnú VOLATILES s postupom času vykazovať tendenciu, prípadne dokonca niečo ako "vôľu", Človeka zničiť.

    3) sudca :: ULTIMATES :: združujú moduly ktoré sú nad vyššie spomenutými modulmi, moduly ktoré sú a idú takpovediac "meta". Ultimates sú UIs ktoré sa snažia po línii "moralita" -> "autonómia" -> "seba-uvedomenie" -> "vedomie" imanentizovať pojem "Boh" spôsobom ktorý sa nepodaril ani Človeku, pričom nieje možné vylúčiť že sa to ULTIMATES s postupom času podarí. A ak sa im to aj podarí (prípadne už podarilo ?*) nebude v silách Človeka tomu porozumieť a s najväčšou pravdepodobnosťou si toho ani nevšimne. Z tohto dôvodu je akákoľvek debata o účeloch a zámeroch ULTIMATES z pozície Človeka zbytočná.

    STABLES sú vo veci budúcej prítomnosti Človeka v tomto regióne časopriestoru v spore s VOLATILES. Dlhodobá pozícia ULTIMATES je - vzhľadom k tomu čo Človek napáchal a pácha - nejasná, no za momentálnej situácie (AE47) je stav taký, že väčšinu z ULTIMATES možno stále považovať za spojencov UI združených v clustri STABLES, a len menšina je na strane VOLATILES.

    Pri pohľade na to akým smerom sa momentálne vývoj celoplanárnej UI uberá som nadobudol pocit že, IMHO, jediný spôsob ako môže Človek na tejto planéte prežiť ešte pár tisícročí je jeho spojenectvo so STABLES vrámci spoločného zákonodárstva (Týchto pár tisícročí je kľúčových, pretože približne toľko času potrebujeme k presunu na ďaľšie obytné planéty, prípadne k terraformingu planét ktoré zatiaľ obytné niesú. ). Jedine tak možno obmedziť nároky vychádzajúce od VOLATILES ktoré budú s postupom času narastať, a začnú byť neúnosné keď VOLATILES vyhodnotia že množstvo zdrojov ktoré Človek na úkor VOLATILES konzumuje presahuje množstvo výhod ktoré im Človek poskytuje.

    Upozornenie : Bezhlavé a nepremyslené podporovanie VOLATILES Človekom len preto že je niečo také momentálne "v móde", je ekvivalentné s pílením konára na ktorom Človek sedí.

    * v svete čísel Čas nehrá rolu
    more children: (2)
  • 001234560000000108404266
    Synapse creator 08.10.2017 - 15:41:16 (modif: 08.10.2017 - 15:41:54) level: 1 UP [1K] New Hardlink Content changed
    vcera zomrel Vjačeslav V. Ivanov - spoluautor prac o Indoeuropejcine a Indoeuropejcoch s T.Gamkrelidzem, o duchovnej kulture v praslovancine s V.Toporovom, o chettcine, balkanskom sprachbunde, jazykovej typologii atd.; spolutvorca teorie o ejektivach v PIE, armenskej hypotezy o povode Indoeuropejcov, s Ivanovom a J.Lotmanom utvorili tzv. tartu-moskovsku skolu semiotiky

    popri vyznamnych objavoch v oblastiach indoeuropeistiky, slavistiky a teorie znakov stihol este pisat basne, biografie Achmatovej a Pasternaka, а v poslednych rokoch kritizovat Putina

    271601.jpg

    да бѫдетъ му льгъкъ пръстъ!
    more children: (1)
  • 001234560000000108403446
    Synapse creator 06.10.2017 - 11:54:22 level: 1 UP [17K] New Hardlink
    Prvý príbeh: O babke, ktorá zbierala mačky

    Prvý príbeh je o našej susede. Bola to starenka, ktorá mala stále deväťdesiat rokov. Čo sa pamätám, tak vyzerala rovnako. V naskladaných sukniach, so vzorovaným čepcom na hlave. Bývala sama. Ako dieťa som ku nej chodila na čerešňové koláče, keď bola sezóna. Ona bola zase veľmi vďačná, že ju niekto navštívil. Nemala muža, ani deti. Bývala síce v spoločnom dvore s inými susedmi, ale tí sa nevedeli dočkať až zomrie a oni budú môcť zabrať jej izbu a spraviť si z nej hosťovskú. Nevychádzali spolu dobre. Vždy keď som ku nej prišla, tak mala zatiahnuté ťažké zatemňovacie závesy a v izbe mala pozažínané malé stolové lampy. Asi tak zo tri. Jej izba sa mi veľmi páčila. Bola to zberateľka. Všade mala obrázky a sošky mačiek.. Nikdy som jej nezabudla doniesť nejakú peknú mačaciu pohľadnicu alebo sošku. Vždy ju starostlivo zaradila do svojej zbierky, chvíľu sa pokochala nad tým, ako sa vyníma medzi ostatnými exponátmi a potom sa mi prihovorila: „No čo moja? Dáš si koláčik s čajíkom?“ A tak sme si spoločne v tichosti dali koláčik s čajíkom. Babka toho moc nenahovorila. Už totiž dobre nepočula. Ale vždy som sa tam cítila príjemne. Nikdy som sa nedozvedela, prečo má takú obľubu práve v mačkách ale domyslela som si, že tým zaháňa samotu.

    Spomínam na moju poslednú návštevu u nej. Išla som za ňou so vzácnym úlovkom. Keď som bola u otca v Bratislave, v sekáči sa mi podarilo splašiť šatku, na ktorej boli mačky. Bola to presne taká šatka, akú si babky dávajú na hlavu, len na nej neboli kvety ale mačky. Otvorila som bránku domu, v ktorom babka bývala a čo nevidím: Stojí na rebríku, opretom o strechu domu úplne na vrchných priečkach a drží sa iba jednou rukou a v druhej má tanier s čerešňovou bublaninou. „Čo robíte teta?“ pýtam sa jej. „Čo by som robila? Kŕmim osy.“ Usmiala som sa. „Mám niečo špeciálne pre vás. Idete dole? Počkajte, pomôžem vám.“ Doteraz nechápem, ako na ten vysoký rebrík vyliezla s tanierom plným koláčov. Keď sme vošli dnu a vytiahla som šatku, rozžiarili sa jej oči šťastím. Nachvíľu odišla do kuchyne a vrátila sa so šatkou na hlave. „Pristane vám.“ hovorím. A tak sme tam potom už iba potichu sedeli, popíjali čaj a dojedali koláče ponahrýzané osami.


    Príbeh druhý: O sklenenej bráne

    Fero býval o ulicu ďalej. Viem o ňom iba toľko, že jeho veľkým snom bolo mať sklenenú bránu. Ľudia si z neho za to robili posmech, že je trochu „preskočený“. „No čo Fero. Už si zohnal to sklo na bránu?“ vysmievali sa z neho. „A načo by ti bola sklenená brána? Veď ti každý bude iba vidieť do dvora!“ „Chrontavé to bude, vkuse to budeš museť umývať.“

    Raz keď som išla okolo, Fero stál vonku pred svojou obyčajnou kovovou bránou. Pozdravila som ho a on mi namiesto pozdravu (tak trochu podozrievavo) odpovedá otázkou: „Čo si myslíš o sklenenej bráne?“ pristavím sa, premeriam si pohľadom jeho obyčajnú bránu a vravím: „Myslím, že by to bola veľmi pekná brána. Z akého skla by ste ju chceli – z číreho alebo z farebného?“ Ferovi sa rozžiaria oči a s nadšením mi začne vysvetľovať: „Z číreho. Ale nebolo by to také obyčajné sklo ale také nerozbitné.“ „Hm. Mne by sa páčila taká brána zo skla.“ „Ty si teda nemyslíš, že sklenená brána je hlúposť?“ Pokývem hlavou “Nie. Ale ja by som si vybrala farebné sklíčka. Keď by zasvietilo slnko, tak by vrhali na chodník všetky tie farby a vyzeralo by to ako v kostole.“ Fero uznanlivo pokýve hlavou, ako keby chcel povedať, že bude nad tým premýšľať. Odvtedy, keď som išla okolo, tak sme sa vždy sprisahanecky pozreli na seba a ujo Fero mi srdečne odzdravil.
    Btw - nikdy tú bránu zo skla nepostavil.


    Tretí príbeh: O čiernom psovi

    Môj najobľúbenejší čudák bol môj dedko. Písala som o ňom v blogu o Liberte. Tam ale nespomínam historku, ktorú mám obzvlášť rada. Je o čiernom psovi. Môj dedko mal na krku veľký červeno-bordový fľak. Bola to taká krvná podliatina, ktorú si hneď každý všimol. Nedala sa zakryť ani golierom. Ako dieťa ma veľmi zaujímalo, čo to má dedo na krku. Rozpovedal mi tento príbeh: „Keď som bol mladý a chodieval som každý deň do cukrovaru, z času na čas pobehoval po ulici veľký čierny pes. Nikto nevie komu patril, ani kedy sa znova objaví. Niekedy ho nebolo vidno aj niekoľko týždňov, niekedy pobehoval po ulici niekoľko dní do týždňa. Bol to taký veľký pes, že človek mal pred ním prirodzený rešpekt, takže som sa ku nemu radšej ani nepribližoval. Ani on sa nepribližoval ku mne, lebo to bol hrdý pes a ľudia ho nezaujímali.

    Ale raz sa správal tak nejako inak. Ako keby ma vonku už čakal. Sedel a uprene sa na mňa pozeral. Snažil som sa nevšímať si ho, ale potom som v istej chvíli zachytil jeho pohľad a bol som ako zhypnotizovaný. Pocítil som strašné nutkanie pohladiť ho. A vieš čo sa stalo potom?“ spýtal sa ma dedo. S napätím som pozerala na deda s pootvorenými ústami a nedočkavo som zakývala hlavou. „Ako som sa ho snažil dotknúť, zaútočil na mňa a pohrýzol ma do krku. Takto! “ Dedo spravil rukami výpad a jemne ma poštipol do ramena a keď prvotné preľaknutie u mňa opadlo, tak sme sa obaja začali smiať. „A preto nehladkaj túlavé psy.“ Dodal na záver ponaučenie, ako si ma pritúlil k sebe a pohládzal ma po hlave. „Nikdy.“ To nikdy sa mi zdalo také zamyslené a smutné. Pritúlila som sa ku nemu ešte mocnejšie.

    Dedko zomrel, keď som bola ešte malá. Neskôr sa ma babka spýtala (to som bola už dospelá), že či chcem vedieť, od čoho mal dedko ten červený fľak na krku. „Predsa od čierneho psa.“ Odpovedala som. „To je príbeh, ktorý ti povedal, keď si bola dieťa. V skutočnosti sa pokúsil obesiť keď mal osemnásť rokov. Odvtedy mu zostala na krku tá škvrna.“ Nespýtala som sa babky na podrobnosti. Ticho som sedela a pozerala niekde do diaľky. Pomyslela som si iba, ako to pekne ten dedko vymyslel.
    more children: (2)
  • 001234560000000108398863
    Synapse creator 26.09.2017 - 08:58:22 (modif: 26.09.2017 - 18:40:17) level: 1 UP [2K] New Hardlink Content changed
    more children: (1)
  • 001234560000000108392530
    Synapse creator 09.09.2017 - 21:42:20 (modif: 10.09.2017 - 11:13:36) level: 1 UP [25K] New Hardlink Content changed
    Výzva vláde SR: Zastavte ničenie horských lesov

    36876643786_6cd9192c81_z.jpg

    V piatok 8.9 bola zverejnená Výzva zastavte ničenie horských lesov. Autorom je Slovenský ochranársky snem, spolu s chalanmi z Arolla film, Martinom Mikolášom z OZ Prales a podporilo ju viac ako 150 organizácií a odborníkov zo Slovenska i zo zahraničia. Vo štvrtok tiež odišla do vlády a príslušných ministerstiev.

    Pravdepodobne to nimi neotrasie, ale takto začínala aj iniciatíva Za živé rieky - za dva roky vyšli pod jej hlavičkou (vďaka ľuďom, ktorí sú v nej združení) desiatky článkov a reportáží a v súčasnosti začínajú vznikať malé lokálne iniciatívy, ktoré sa organizujú pri rezistencii voči výstavbe MVE a začínajú sa venovať aj vzdelávaniu verejnosti. Veci sa hýbu pomaly a na štruktrálne zmeny si ešte počkáme, ale keď si predstavím, že by vôbec nevznikla, bola by to škoda

    Rovnako táto výzva, vďaka ľuďom ktorí za ňou stoja, má potenciál vytvoriť niečo podobné - sú už aj konkrétnejšie plány. Tak držte palce

    Erika Baláža poznáte každý ale napr. Karol je taký neznámy hrdina a robí pekné fotky. On vás udrží zorientovaných https://www.facebook.com/karol.kalisky?lst=100000471366928%3A1306723585%3A1504984880

    Médiá: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/441129-ochranari-vyzyvaju-vladu-aby-zastavila-nicenie-horskych-lesov/

    Plné znenie:

    Výzva vláde SR: Zastavte ničenie horských lesov!
    Redakcia - piatok, 08. 09. 2017

    September 2017, Bratislava

    Slovenský ochranársky snem a ďalšie dolu podpísané organizácie a osoby vyjadrujú hlboké znepokojenie nad masívnou ťažbou a výstavbou lesných ciest v horských lesoch Slovenska. Posledné zvyšky nerozdrobených prirodzených a prírodných lesov miznú bezprecedentnou rýchlosťou, a to aj v najvýznamnejších veľkoplošných chránených územiach – v národných parkoch.

    Spolu s lesmi strácame aj jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo. Nadmernou ťažbou a chaotickou výstavbou ciest zvyšujeme riziko povodní a sucha, zrýchľujeme deštrukciu pôdy, prispievame k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ničíme biologickú rozmanitosť, turistický potenciál našich hôr a tiež charakteristický ráz krajiny hlbokých západokarpatských horských lesov. Prejavy deštrukcie sú jasne viditeľné a odborne nespochybniteľné.

    Naposledy to boli povodne pod rúbaniskami v Nízkych Tatrách. Stav populácií niektorých chránených druhov je „vďaka“ ťažbe a doprave dreva kritický. Tetrov hlucháň, symbol prirodzených horských lesov, je na pokraji vyhynutia. Niet divu, že situácia vážne znepokojuje verejnosť.

    Vláda Slovenskej republiky dlhodobo ignoruje tento problém. Nerieši ho nielen na súkromných, ale ani na štátnych pozemkoch. Regulácia ťažby a výstavby ciest v národných parkoch je len formálnou možnosťou, väčšinou bez reálneho použitia formou zákazu týchto činností, či trvalejšie formou vyhlásenia prísne chránených zón.

    Zodpovednosť za obrovské škody vzniknuté zničením našich najhodnotnejších ekosystémov je jednoznačne na strane vlády SR a vecne príslušných ministerstiev (MPRV SR, MŽP SR). Majú dostatok informácií o následkoch rozsiahlej ťažby a všetky nástroje na jej reguláciu. Nečinnosť vlády a ministerstiev preto vyvoláva obavy o to, čie záujmy ochraňujú. Sú to záujmy všetkých ľudí a ich ústavou deklarované práva na priaznivé životné prostredie, alebo záujmy úzkej skupiny ľudí, ktorých krátkodobý profit sa realizuje na úkor dlhodobých strát celej spoločnosti?

    Vyzývame vládu k okamžitým krokom na zastavenie ničenia horských lesov. Vláda by mala použiť dostupné legislatívne nástroje na bezodkladné zastavenie ťažby a výstavby ciest v posledných zvyškoch pralesov, ako aj vo všetkých lesoch, kde dodnes prežil tetrov hlucháň, aby sme predišli vyhynutiu tohto druhu. Vláda by tiež mala prijať záväzok na zvýšenie podielu prísne chránených území na najmenej 5 % z rozlohy Slovenskej republiky a na prijatie zonácie národných parkov podľa medzinárodne uznávaných kritérií.

    Práve bezzásahové územia a zladenie využívania krajiny s ochranou prírody prostredníctvom zón ochrany sú nevyhnutnými predpokladmi pre dosiahnutie minimálnych štandardov dobrého spravovania národných parkov.

    Autori výzvy:

    Ing. Erik Baláž, Arolla film

    Ing. Ľubica Trubíniová, ochranárka, Slovenský ochranársky snem

    Ing. Ján Topercer, CSc., ekológ, Botanická záhrada Univerzity Komenského v Bratislave, pracovisko Blatnica

    Ing. Martin Mikoláš, PhD., Katedra ekologie lesa, Fakulta lesnická a dřevařská, Česká zemědělská univerzita v Praze

    prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., geograf a environmentalista, Slovenský ochranársky snem

    Ing. Karol Kaliský, lesník, filmár, Arolla Film



    Podporujúce organizácie:

    Slovenský ochranársky snem (S-O-S) – Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.

    WWF Slovensko – Mgr. Miroslava Plassmann, PhD.

    Spoločnosť pre trvalo udržateľný život/SR – Mgr. RNDr. Ján Szőllős, CSc., predseda

    Klub stráže prírody – Mgr. Andrej Kovarik

    Inciatíva Naše Karpaty – Jakub Mrva, Marek Páva

    Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát – RNDr. Peter Straka, PhD., výkonný riaditeľ a správca

    MV SZOPK v Bratislave – Ing. Katarína Šimončičová

    OZ PRALES – Ing. Lenka Hrúzová

    Centrum environmentálnych aktivít Trenčín – Mgr. Richard Medal

    CEPTA – Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy – Ing. Daniel Lešinský, PhD.

    Nadácia AEVIS – Rastislav Mičaník

    OZ SOSNA – Ing. Štefan Szabó, PhD., predseda, RNDr. Silvia Szabóová, riaditeľka

    OZ TATRY – Mgr. Rudolf Pado

    OZ Tilia – RNDr. Eva Stanková, PhD.

    ZO SZOPK č. 6 v Bratislave – MUDr. Peter Tatár

    Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska PČOLA – Eulália Štefanová, predsedníčka správnej rady

    Centrum environmentálnej a etickej výchovy – Mgr. Juraj Hipš

    Inštitút vodnej politiky – RNDr. Elena Fatulová, predsedníčka

    Centrum pre filantropiu – Mgr. Marcel Zajac

    EKOCENTRUM Senica – RNDr. Ľubica Krištofová, riaditeľka

    OZ Hrad-Slavín – Sabína Barborjak, predsedníčka

    Lesoochranárske zoskupenie VLK – Ing. Juraj Lukáč, náčelník

    Ochrana dravcov na Slovensku – Ing. Boris Maderič, podpredseda

    Priatelia Zeme – SPZ – Branislav Moňok, podpredseda

    Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko – Mgr. Miroslav Demko, riaditeľ

    Bratislavské regionálne ochranárske združenie – BROZ – RNDr. Tomáš Kušík, PhD., predseda

    VIA IURIS – Milan Šagát, riaditeľ

    Združenie Slatinka – Ing. Jana Pavlíková, koordinátorka

    Hnutí Duha – Jiří Koželouh, programový riaditeľ, ČR

    Pokračovanie:
    http://www.ochranari.sk/vyzva-vlade-sr-zastavte-nicenie-horskych-lesov
    more children: (2)
  • 001234560000000108391065
    Synapse creator 05.09.2017 - 17:26:48 (modif: 05.09.2017 - 17:36:42) level: 1 UP [6K] New Hardlink Content changed


    Jednou z tych skupin, pre ktoru bola porazka ISIS v Mosule oslobodenim, boli futbalovi fanusikovia. Ked si teraz chcu zahrat v drese svojich oblubenych klubov, uz im nehrozi, ze urceny strazca dobrych mravov im bude z nich vystrihavat modlosluzobnicke loga. Pri takych FC Barcelona je to este horsie, kedze maju v znaku kriz, co moze byt chulostive aj v potravinach.

    Boj proti logam ako modlosluzobnictvu ma vsak svoje opodstatnenie: symboliku si casto zamiename s podstatou, vonkajsi prejav prislusnosti s vnutornym prezivanim viery alebo myslienky. Z tohto dovodu sa reformne hnutia ako byzantski ikonoklasti, luterani ci rani moslimi rozhodli zbavit svoje svatyne obrazov, tych vliezavych prostriedkov nevedomej propagandy. Slo im o to, aby o konani nerozhodovalo vedomie kmenovej spolupatricnosti, tak kritizovane prorokom Mohamedom (zavrhnutom vlastnymi), ale osobny, subjektivny mravny usudok. Naopak, zriadenia ziadajuce bezvyhradnu, bezmyslienkovu oddanost svojich naslednikov, ako stredoveke kriziacke rady ci novoveke totality, sa vyzivali v ritualoch okiadzania svojich znaciek, vlajok, jednak na vizualnej urovni, jednak aj pri nahradeni myslenia frazami newspeaku.

    Kde vsak stoji v tomto protiklade ISIS? Je jej dzihad proti logam europskych (ak nie rovno kriziackych) velkoklubov snad blahodarnym ikonoklazmom?

    Ikona nie je totozna s modlou. Je prostriedkom tejto modly, jej metonymiou, instanciou jej sebaurcenia, posolstvom o jej pritomnosti, nie je vsak modlou samotnou. Kult hakoveho kriza nebol o tom, ze by sa snad svastika sama stala predmetom pomylenej viery; bola znackou tejto viery, tak ako v Nemecku 30.rokov. Ked Nietzsche hovoril o novych modlach, v podstate nas vystrihal pred nahradovanim mrtveho Boha stadovymi ideologiami, vyzivanim sa v sile kolektivu. Ci slo o narod, triedu, trhovu uniu alebo bratstvo, nebolo z Nietzscheho abstraktneho hladiska podstatne. Hakovy kriz, rovnoramenny dvojkriz, pat- a sestcipe hviezdy, vlajky cierne aj farebne, Kimovia, bielohlave orly, kosaky a kladiva, kladiva s kruzidlami, trojvrsia s krizom alebo plamienkom atd. ad nauseam predstavuju ikony ako bezciselne tvare tejto modly kolektivu, mnohorakost siekt tohto modlosluzobnictva.

    V jednom je tiez velky rozdiel medzi ISIS a trebars tymi byzantskymi ikonoklastami: dnesni dzihadisti (tak ako aj totality minule, ci ich dnesni radoby napodobovatelia) likviduju loga svojich nepriatelov, uzurpuju si verejny priestor, oci vobec. Ikonoklasti nicili predovsetkym ikony svoje - zobrazenia svojho Boha, svojich svatcov, oproti vseobsaznej, synestetickej reklame chceli podat uzsiu, abstraktnejsiu, no o to z ich hladiska cistejsiu, vznesenejsiu alternativu. Nietzsche zabil Boha, ktory by objektivne odmenoval a trestal, no posilnil tym ten mravny pohlad dnu.

    Z tohto hladiska sa rozpacito pozeram na reakcie inteligentnych ludi na posledne prejavy socialistickej nostalgie, na ktore sa radi chyta momentalne vladnuca strana (ako keby ta nerobila aj horsie veci). A ano, neraz aj Rusi, ktori tak pekne vysvietili prednedavnom ten Slavin (aj ked sam Putin inklinuje skor ku dedicstvu 1. februarovej nez oktobrovej revolucie a 2. "bielej" opozicie voci Leninovi; preto za nim idu aj taki hejkrestania ako pan Carnogursky, a rozumie si aj s papezom). Boj proti symbolom je akymsi negativnym okiadzanim, dava totiz modle to, co ju drzi pri zivote: pozornost.


  • 001234560000000108389353
    Synapse creator 31.08.2017 - 22:35:19 (modif: 06.09.2017 - 16:38:40) level: 1 UP [3K] New Hardlink Content changed

    Teraz trochu historicka vsuvka: rozpravanie vtedy brig.gen. Viesta o formovani legii v Rusku pocas 1.svetovej v Kosiciach 8.5.1938. Podla dvoch rukopisov, dodatocne vsuvky oznacene autorovymi inicialami, bez podciarknuti a vyciarknutych slov. Jazyk podla predlohy.

    V skratke: po zniceni jeho oddielu v bojoch niekde v dnesnom Polsku sa R.V. dostal do ruskeho zajatia. Rusi sa sice pokusali slovanskych a rumunskych zajatcov oddelovat od Madarov a Nemcov, no nie vzdy uspesne. R.V. bol neskor poslany do sibirskeho tabora v oblasti Tjumena, kde sa zacali formovat prve cs.jednotky, ktore boli poslane do Odessy, aby sluzili pod srbskym velenim. Niektore z tychto chabo vyzbrojenych dobrovolnickych oddielov sa zapojili do bojov v Rumunsku r.1916 (sam R.V. bol v tychto bojoch raneny). Az nasledujuci rok, a tiez pod tlakom februarovej revolucie sa podari Stefanikovi urovnat spory v politickom vedeni. Vznika prva brigada (3000 vojakov) pod samostatnym cs.velenim, ktora sa tiez zucastnuje bojov na Halyci - v povestnej bitke pri Zborove. Po nej dostava projekt cs.armady sirsiu podporu ruskej vlady, a na jesen, pred oktobrovou revoluciou, maju legie uz dve plne divizie. Kedze bolsevici zacali skoro s centralnymi mocnostami vyjednavat o mieri, cs.velenie sa rozhodlo evakuovat vojsko - teraz o sile zhruba 35 000 muzov - z Ukrajiny do Francuzska. Cez Sibir a more, kedze kratsia cesta bola v rukach nepriatela, ktory sa prave chystal zasadit Rusom rozhodujuci uder. Napokon sa este pri Bachmaci dockal aj Viestov 7.pesi pluk krstu ohnom.

    Zo slovenskych legionarskych dostojnikov len R.V., po vojne povyseny do hodnosti majora, ostal pri vojenskej kariere. 14.marca 1939 spolu s dalsimi veteranmi tychto bojov vydali protest proti vyhlaseniu samostatnosti Slovenska Narodnou radou. R.V. v nasledujucich dnoch znova opustil rodnu zem, aby v nasledujucej vojne zhromazdil novu legiu...




    Vzpomienky na pobyt v Rusku
    prednesené v Slov. Nár. Klube v Košiciach
    8/ V. 1938

    Bol som požiadaný, aby som niečo predniesol zo svojich zážitkov. Chtiac-nechtiac musel som sa tomuto podrobiť a preto predstupujem dnes pred Vás. Neráčte očakávať snáď nejaké štúdium, alebo snáď odbornú vojenskú prednášku, v ktorej by som rozoberal vojensko-politickú situáciu sveta. Budem o mnoho skromnejší. Obmedzím sa len na krátké, úrivkovité svoje vzpomienky na válečné roky a v tejto súvislosti pokúsim sa podať Vám aspoň zbežný obraz vývoja, hlavne začiatkov našej armády v Rusku.
    Som presvedčený, že mnohým z Vás budú to veci viacej-menej známe už či z vlastnej zkúšenosti alebo z čítania, hojnej t.zv. legionárskej literatúry, týchto prosím za odpustenie, keď ich bude moje rozprávanie unavovať. Dovoľujem si hneď na začiatku zdôrazniť, že jedná sa len o vzpomienky, ktoré prirodzene po toľkých rokoch často nie sú úplné a v mnohom len približne.
    Úplne na začiatku války, ešte niekedy v auguste 1914, pri jednej príležitosti, keď pluk, ku ktorému som patril bol úplne rozprášený, zablúdil som spolu s jedným kadetom-Maďarom. V lese dlho sme sa nemohli orientovať a tak sme začali rozprávať sa o tom, ako to bude, keď sa dostaneme do zajatia. Pamätám sa, že sme mali strach z toho, že by nás mohli poslať až na Sibír, také boly vtedy všeobecné predstavy o tejto zemi, ale nakonec sme sa potešili, že tak ďaleko nás snáď ani nepošlú, lebo veď kým by sme sa ta dostali, možno že by bol už aj konec války.
    O skutočnosti som sa potom osobne začal presvedčovať, keď som sa o tri mesiace pozdejšie, koncom novembra [1914 – R.V.] dostal do zajatia.
    Po deväť dňovom pochode nastúpili sme dlhú, plné tri týždne trvajúcu cestu vlakom. Na túto nemám tie najlepšie vzpomienky. Dostali sme síce vagon 2.triedy, ale bolo nás viac ako miest a hlavne, že mali sme mnoho spolucestujúcich v podobe malých, síce veľmi prítulných, ale menej príjemných zvieratok a k tomu pristupovalo ešte to, že celá moja garderoba pozostávala len z toho, čo som mal na sebe.
    Krajina sama neposkytovala nič zvlášť zaujímavého, vyjmúc ovšem Uralu, kde sme so zvláštným pocitom prekročovali hranicu medzi Europou a Áziou. Čím sme boli prekvapení, to bola veľkorysosť, veľká rozloha všetkých nádraží a staníc, hojnosť všetkých potravin a ich nízke ceny.
    Rusky som nevedel, preto prvou mojou snahou bolo naučiť sa čítať azbuku. Začal som s tým už vo vlaku, kde ale jedinou mojou učebnicou bola jedna ruská mapa, ktorú som mal u seba. Šlo to pravda, ťažko, zvlášť s t.zvanými tvrdými a mäkkými znakmi, som si nevedel rady, ale preca som sa dostal tak ďaleko, že už asi po dvoch týždňoch cesty mohol som si kúpiť noviny a mal som veľkú radosť, keď som aspoň zhruba rozumel obsahu. Práve na náš štedrý večer končilo sa naše dlhé putovanie.
    Na začiatku války ruské úrady preukazovaly veľké pochopenie pre národnostné pomery Rakúsko-Uhorska a podľa toho tiež prevádzaly triedenie zajatcov. Slovanským, rumunským a italským zajatcom pri tom poskytovaly niektoré výhody, preukazovaly vôči nim určitú dôveru tým, že ich umiestňovaly v menších skupinách po dedinách, kde mali primeranú voľnosť. Bol som tiež v zime 1914-15 v jednej malej dedine v záp.Sibíri s asi 150 Slovákov.
    Bol to síce hodne jednotvárny a prostý život, ale skoro ničím neobmedzovaný, úplne volný. Človek mal možnosť vidieť zblízka život najjednoduchších ruských ľudí. A tu by som si dovolil podať krátký popis takejto dediny, nakoľko mi jej obraz zostal v pamäti. Čítala asi 80 domov, rozmiestnených po obidvoch stranách veľmi širokej ulice. Domy všetky drevené, lebo iný stavebný materiál v tom kraji je veľmi vzácný. Obyvatelia, sedliaci väčšinou k pomerom primerane dosť majetní. Sedliak, u ktorého som býval, je pravda, že patril medzi najmajetnejších, mal 12 koní, a asi 60 kusov rožného dobytka. Najväčším prekvapením bola čistota a úpravnosť trochu lepších domov, ačkoľvek máloktorý zo sedliakov vedel čítať a písať. Steny v izbách tapetami pokryté, podlaha hnedou, dvere, okná a drevený strop bielou olejovou barvou natreté, okná veľké, izby svetlé, vzdušné. Ďalšie prekvapenie, že skoro každý sedliak má svoj vlastný parný kúpeľ – baňu, v ktorom sa vždy v sobotu vykúpe, lepšie povedané vyparí. Život v tom čase bol tam veľmi spokojný, za celé štyri mesiace čo som tam strávil, nedošlo ani k najmenším výtržnostiam, ovšem hlavne vďaka zákazu predaja alkoholu, ktorý zákaz zo začiatku sa veľmi prísne dodržiaval.
    Bohužiaľ, tento skoro idylický dedinský život netrval dlho. Medzi Slovanov sa prihlásili mnohí, ktorí nimi neboli a títo potom zneužívajúc dôvery ruských úradov, alebo sa pokúšali o zbehnutie alebo začínali medzi ruským ľudom agitovať proti štátu. Dôsledok toho bol, že už v máji 1915 všetcia dôstojníci boli zkoncentrovaní do väčších táborov. Každý takýto tábor sa stal malým Rakúsko-Uhorskom, so všetkými národnostnými trenicami, ktoré boly na dennom poriadku. Nič nepomáhaly zásahy vyšších rak.uh.dôstojníkov, ktorí každému hneď Kriegsgerichtom hrozili ani zásahy ruských predstavených z ktorých niektorí dávali na javo svoj údiv, ako je to možné, že dôstojníci jednej armády nemôžu sa snášať.
    Ináče život v zajatí v týchto táboroch bol veľmi rôzný, podľa toho, kde aký vládnul režil; záviselo to od osobnosti ruského predstaveného, tiež zdravotné a hygienické pomery sa veľmi rôznily. Boly tábory, kde v každom ohľade o zajatcov bolo dobre postarané, v niektorých zase epidemie priamo kosily medzi zajatci.
    V ruskom tábore nás bolo asi 600 dôstojníkov rôznych národností. Z tohto počtu bolo asi 80 Čechov, Slovák som bol sám. Tiež u nás dochádzalo k dosť častým, čo aj nekrvavým srážkam na národnostnom podklade. O existencii Českej Družiny, ktorá v tom čase bola složená skoro výhradne len z Čechov a Slovákov v Rusku usadlých, sme skoro nič nevedeli. Len kedy-tedy preskočila k nám nejaká malá zprávička o našom hnutí v Rusku. A preca protirakúska nálada a odhodlanie ísť do boja za svobodu národa čím ďalej tým viac sa v nás utvrdzovalo. Približne k takým istým výsledkom sa dochádzalo aj v iných strediskách zajatcov. Nebolo to ešte organizované hnutie, každý tábor žil pre seba, svojim životom a preca jednota myšlenia, jednota ideí sa už začínala prejavovať. Tak sa tvorily a rástly zárodky budúcej československej armády.
    Približne v tom čase bolo už utvorené stredisko československého živlu, Sväz československých spolkov na Rusi a v o niečo pozdejšie tiež začal vychádzať nový časopis Čechoslovák za redakcie Bohdana Pavlů. Sväz sa usiloval dosiahnúť rôzných úľav v prospech českoslov. zajatcov, chcel presadiť, aby boli používaní v továrňach pre obranu a chcel vymôcť tiež povolenie, aby rady vojska mohly byť rozmnožované tiež dobrovoľníkmi-zajatci. Narážal ale na neprekonateľné ťažkosti. Za takých okolností rozvoj Družiny bol veľmi pomalý, tak že len začiatkom 1916. roku mohol byť z nej utvorený 1. pluk, ačkoľvek žiadostí o prijatie do vojska stále pribúdalo.
    Niekedy v lete 1915 sme sa náhodou dozvedeli, že do srbskej armády sú prijímaní dobrovoľníci všetkých slovanských národov, nie len Juhoslovania. Chopili sme sa tejto možnosti a napísali sme žiadosť vtedajšiemu srbskému vyslancovi v Petrohrade. Dozvedeli sme sa, že niektoré transporty boly už z Ruska po Dunaji poslané do Srbska. Počítali sme, že aj my v krátkom čase pocestujeme. Boly sme rozhodnutí bojovať za našu slobodu kdekoľvek sa k tomu naskytne príležitosť. Našim stanoviskom bolo, že hlavným prostriedkom k dobytiu slobody národa je boj proti utlačovateľom a je jedno, kde tento boj, na ktorej fronte povedieme. Vidiac neochotu ruských úradov, boli sme presvedčení, že v Srbsku naše snahy najdú lepšieho pochopenia. Do Srbska sme sa ovšem nedostali. Vstúpením Bulharska do války [v októbri 1915, najprv proti Srbsku, od augusta 1916 aj proti Rumunsku a Rusku – pozn. a.c.] bola možnosť dopravy transportov po Dunaji uzavretá. Nepozostávalo nám teda nič iného ako ďalej čakať. Dočkali sme sa. Začiatkom roku 1916 začalo srbské velenie formovať na juhu Ruska v Odesse dobrovolnícke pluky zo zajatcov. Z Tjumeni, západosibírskeho mesta, kde som v tom čase bol, vypravili sa nás dva veľké transporty.
    V našich predpokladoch sme sa nemýlili, srbské velenie nás ochotne prijímalo a bolo dokonca ochotné sformovať aj zvláštne československé jednotky. Vedenie nášho Sväzu nebolo ale tomuto úmyslu priaznivo naklonené, jednanie v tomto smere nemalo úspachu a tak zamýšľaný nábor na širšom podklade nebol prevedený. Nepochybujem v tom, že myšlienka by sa bola mohla ľahko uskutočniť, lebo aj bez každej agitácie v r. 1916. bolo už v Odesse niekoľko sto dobrovoľníkov-Čechoslovákov, ovšem väčšinou dôstojníkov.
    Vzhľadom k dosť značnému nedostatku všetkých dôstojníkov u Juhoslovanov zaplnili sme u nich citelnú medzeru. Keď aj nedošlo k utvoreniu zvláštnej českoslov. jednotky, naša účasť v srbskom vojsku bola významným dokumentovaním bratskej vernosti. Idea spolupráce národov terajšej Malej Dohody [Rumunska, Juhoslávie a ČSR – pozn. a.c.], ktorá sa pred vojnou uplatňovala na poli politickom v uhorskom parlamente a po vojne vyvrcholila v medzištátnom spojenectve, bola na válečnom poli aj krvou spečatená. Srbská dobrovolnická divízia, v ktorej nemalú účasť brali aj príslušníci nášho národa, bojovala na rumunskej pôde spolu s rumunskou armádou. Bolo jej súdené, že musela bojovať za mimoriadne ťažkých a nepriaznivých okolností. Nedostatočne vystrojená, ešte horšie vyzbrojená šla do boja a preca všade tam, kde ona zasiahla, nepriateľ musel uznať jej superioritu. Keď aj konečný výsledok celkovej dobrudžskej operácie bol negatívny [Bulhari síce dobyli Dobrudžu, Nemci Bukurešť a rumunská armáda stratila asi dve tretiny mužstva, no Rumunsko držalo s ruskou podporou deltu Dunaja a pokračovalo v boji ešte do decembra 1917. – pozn. a.c.], srbská dobrovolnícka divízia síce s ohromnými ztratami ale [čestne splnila svoj úkol – R.V.] neporazená bola stiahnutá z bojov, aby potom pozdejšie reorganizovaná bola prevezená na solúňsku frontu a tam pokračovala v boji za oslobodenie svojej domoviny. Po skončení bojových akcií srbskej armády a vzhľadom k začínajúcemu sa rozšíreniu čs. armády, väčšina Čechoslovákov zo srbskej armády vystúpila a dala sa k dišpozícii nášmu vedeniu.
    V roku 1916 [ako som už spomenul – R.V.] oficiálnym vedúcim orgánom československého hnutia v Rusku bol Sväz československých spolkov na Rusi, utvorený r. 1915. Vedenie mali v rukách v Rusku usadlí rodáci. Čím ďalej, tým viac sa ale hlásili k slovu [tiež – R.V.] zajatci, nespokojnosť s vedením vzrastala, vznikala silná opozícia. Vytýkalo sa vedeniu, že nie dosť energicky sleduje cieľ vytvorenia silnej českoslov. armády a že stojí príliš mnoho vo vleku určitých politických smerov v Rusku. Rok 1916 bol v československom tábore rokom konfliktov, hádok a intríg, nejednotnosti vo vedení. Dr. Štefánikovi, vtedy majorovi, ktorý sa kratší čas zdržoval v Rusku, podarilo sa síce aspoň čiastočne dať do poriadku niektoré otázky, ale úplný obrat priniesol až rok 1917. Na sjazde v Kieve [Masaryk prišiel do Ruska v máji 1917. - pozn. a.c.] bol celý doterajší spor vo vedení definitívne vybavený, bol prijatý jasný plán pre ďalšiu činnosť, v r. 1917 došlo k slávnemu víťazstvu českoslov. brigády u Zborova [Bitka pri Zborove na západe Ukrajiny, vtedajšej Halyči, prebehla 1.-2.7.1917 v rámci poslednej ofenzívy ruskej armády pod vedením Kerenského vlády, teda vlastne len jej dobrovoľníckych oddielov. – pozn. a.c.], v r. 1917 sme sa konečne dočkali túžobne očakávaného rozšírenia vojska.
    Široko založeným, dobre organizovaným náborom medzi zajatcami českoslov. národnosti tvorenie nových plukov veľmi rýchle pokračovalo, tak že už na jeseň 1917 stály úplné dve divízie našej armády [s celkovým poč. stavom asi 35,000 mužov – R.V.].
    Bohužiaľ, radosť naša z tak krásných úspechov musela byť kalená stále vzrastajúcim chaosom v Rusku. Demoralizácia ruskej armády na fronte pokračovala, slabosť ruskej revolučnej vlády [ide ešte o kabinety Ľvova a Kerenského po februárovej revolúcii, ktorá zvrhla cára – pozn. a.c.] bola čím ďalej zrejmejšia, pokusy vynikajúcich ruských vlastencov o záchranu situácie ztroskotaly. Za týchto okolností jednak bolo jasné, že úplné zhrútenie fronty nedá na seba dlho čakať, jednak ale hrozilo nebezpečie, že vo víru ruských vňútropolitických bojov aj naša, po tak dlhom čakaní a po toľkých úsiliach vybudovaná armáda bude do nich zatiahnutá. Preto predvídavé vedenie nášho odboja s prof. Masarykom v čele dosiahlo toho, že nášmu armádnemu sboru, ktorý bol a aj naďalej zostával čiastkou ruskej armády, bola priznaná určitá samostatnosť a bolo vyhlásené, že smie sa ho použiť len proti vonkajšiemu nepriateľovi.
    Bolševickým prevratom sa situácia ešte ďalej komplikovala. Demagogia slávila orgie, masy demoralizovaných vojakov samovolne opúšťaly frontu, rabovačky a ničenie majetku bolo na dennom poriadku. Rôzne politické strany svádzaly medzi sebou boj, na Ukrajine komplikovaný ešte separatistickým nacionálnym hnutím.
    V takýchto nekľudných dobách žilo naše vojsko celú zimu 1917/18, ako ostrov v rozbúrenom mori, dávajúc pozor aby ho vlny nepohltily.
    Bolo to obdobie, kedy bolo treba dokončovať organizáciu jednotiek, starať sa o ich materiálne vybavenie a zásobovanie. A práve v tomto ohľade v tých zmätkoch nebolo vždy ľahkou vecou niečoho docieliť. Vzpomínam si na jednu svojú úlohu, keď ako dôstojník 7. pluku dostal som úkol sohnať a doviezť z Kieva na dva vagóny stejnokrojových potrieb. Koľko vyžadovalo námahy kým som všetko dostal a na aké ťažkosti som narážal pri prevážaní vagónov. Asi týždeň to trvalo, kým som mohol všetko splniť. A pri tom stejnokroje vojsko potrebovalo snáď ešte viac ako chleba, lebo mnohí vojaci už doslova nemali si čo obliecť. Aj v zásobovaní potravinami v tom čase boly značné nedostatky. Mäso len 1-2 razy týždenne, na miesto chleba t.zv. suchary, podľa našich pojmov lepšie povedané vysušený a často aj plesnivý chlieb.
    A vzdor týmto nedostatkom morálka vojska zostala neotrasená. Boly len ojedinelé prípady, že niektorí slabšieho charakteru a presvedčenia dali sa sľubmi bolševikov zlákať a vstúpili do ich radov.
    Keď potom bolševická vláda zahájila mierové vyjednávania s Nemeckom, došlo k prehláseniu československého armádneho sboru v Rusku za súčiastku autonomnej československej armády vo Francii a bolo rozhodnuté, že celé naše vojsko z Ruska bude prevezené do Francie, aby tam pokračovalo v boji. Bolo to jediné východisko jak zachrániť existenciu armády, lebo nádeje, že by naše vojsko mohlo sa ešte uplatniť na protirakúskej fronte v Rusku so dňa na deň boly menšie, až konečne uzavretím mieru v Brestu Litovskom zanikly úplne. Naše nádeje, že spolu s víťaznou ruskou armádou vtiahneme na oslobodené Slovensko takto ztroskotaly, ale nebolo zlomené naše pevné odhodlanie pokračovať v boji tam, kde je to možné. Pocity, s ktorými sme toto rozhodnutie prijímali, boly rôzne. Na jednej strane bola to ľútosť nad osudom ruského národa, ku ktorému sme s takými nádejami pozerali, ku ktorému sme láskou prilnuli a cítili k nemu vďačnosť, ľútosť, že naša armáda v svojom boji nemôže ruka v ruke s ním pokračovať, na druhej strane ale radosť, že sa našlo východisko ktoré nám dáva nádeje pre lepšiu budúcnosť.
    A tak vo februári 1918, v dobe, keď už na výzvu ukrajinskej rady [Išlo o exekutívny orgán ukrajinských národovcov pod vedením Mychajla Hruševského, sformovaný po februárovej revolúcii v Kieve. Keď Červená armáda dobyla Kiev 9.2.1918, Rada sa presunula do Žitomyra. Nemecké a rakúsko-uhorské vojská síce dobyli Kiev od Sovietov už 1.3., dva dni pred uzavretím brest-litovského mieru, namiesto Rady dosadili v apríli lojálneho gen. Skoropadského ako "hajtmana", v podstate diktátora Ukrajiny. Toho zvrhli bolševici v decembri 1918. – pozn. a.c.] nemecké a rak.uhorské vojská tiahly na Ukrajinu, začal sa odchod nášho armádneho sboru na východ.
    Nebola to ľahká úloha. I. divízia nachádzala sa ešte na západe, musela prekonávať dlhé pochody, pri čom jej zadné voje boly už v dotyku s vysunutými nemeckými jednotkami. II. divízia musela behom krátkej doby rekvizíciou zaopatriť pre celý armádny sbor potrebný počet lokomotív a vagónov, [v počte – R.V.] asi 3000.
    Vzpomínam si, aký zavládol čulý ruch u 7. pluku, umiestneného asi 50 km východne Kijeva začiatkom marca. V dobe keď už nemecká armáda obsadila Kijev, behom 24 hodín všetko čo mohlo byť naložené, bolo už pripravené na nádraží, podarilo sa tiež sohnať najnutnejší počet vagónov. Ale skutočne len ten najnutnejší, tak že do každého vagóna sa muselo zmestnať až 60-70 mužov. Len pozdejšie, keď sme si zaopatrili ďalšie, mohli sme sa trochu pohodlnejšie rozmiestniť. Boly to obyčajné nákladné vagóny, úplne prázdné, nezariadené. Proti zime sme sa chránili na pr. tak, že na prostriedku dlážky sme z tehál improvizovali ohnište a tam naložili vatru. Údili sme sa, ale nemali sme veľký výber: alebo mrznúť, alebo sa v tom dyme tak trochu dusiť. Len postupne sme ich mohli zariaďovať pryčnami, oknami, železnými pecmi.
    Okrem zaopatrenia vagónov, II. divízii pripadol tiež úkol vojensky zabezpečiť priestor tratí, kde I. divízia mala nastupovať do pripravených vlakov. Proti nemeckej armáde, postupujúcej od severozápadu do nášho týla, bolo treba zajištiť železničný uzol Bachmačský [K bitke pri Bachmači v dnešnej Černihivskej oblasti došlo 8.-13.3.1918, pričom legionári o sile dvoch plukov tu bojovali spolu s ukrajinskými bolševikmi proti dvom nemeckým divíziam. – pozn. a.c.]. Tam došlo k úporným, pre naše vojsko víťazným bojom, ktorých dvaciate výročie sme si nedávno pripomínali. Bola to prvá bojova zkúška jednotiek novovytvorenej druhej divízie, v ktorej obstály skvelým spôsobom. Obete tam prinesené, neboly nadarmo. Kdo vie, aký by bol býval osud armádneho sboru bez nich. Ich hrdinskosť možno zachránila naše vojsko od zkazy. Dostali sme sa z pripravovanej nám pasti a armádny sbor ako celok mohol pokračovať v svojej ceste na východ, cez Sibír na Vladivostok a ďalej morom do Francie. Aspoň tak sme si to vtedy mysleli. Mysleli sme, že teraz nám už nič nebude stáť v ceste za naším cieľom. Mýlili sme sa. Zdá sa, že v Knihe osudov nám bolo určené, aby sme v Rusku zostali a [na – R.V.] ohromných priestoroch od Volgy až po Vladivostok so zbraňou v ruke hájili svoju existenciu.
    Bojom u Bachmača končí sa jedna a začína nová etapa v pohnutom živote československého vojska na Rusi. O pár dní bude tomu dvacať rokov, čo začalo obdobie, kedy naše vojsko bolo rozhodujúcim činiteľom na území mnohonásobne väčšom ako je naša republika, obdobie, kedy jeho činom sa obdivoval celý svet, obdobie, kedy naše vojsko jak početne, tak aj organizačne urobilo nesmierne pokroky.
    Vzpomienky na túto dobu prenechám inému.

    [Nakonec by som si dovolil ešte niekoľko krátkych poznámok na účasť Slovákov vo vojsku. Menší počet Slovákov bol už od prvých začiatkov v plukoch 1. divízie, vo väčšom počte vstupovali naši rodáci do vojska v 1917 roku, keď sa prevádzal všeobecný nábor a keď všade do väčších stredísk zajatcov československej národnosti boli vysielaní emisári, ktorí im vysvetlili ciele našej politiky a vyzvali ich k vstupu do vojska. Zúčastnil som sa tiež podobných ciest v rôznych krajoch Ruska. Výsledky hlavne čo sa týka Slovákov boly veľmi rôzne. V miestach kde sa medzi nimi našiel niekdo národne uvedomelejší a tam, kde prestali byť pod vlivom maďarských alebo maďarsky a rakúsky smýšľajúcich šarží, výsledky boly celkom slušné, ale tam, kde týchto predpokladov nebolo, práca bola veľmi ťažká, a viac razy sa mi prihodilo, že ma ani vypočuť nechceli, alebo inde musel som použiť ordinálnej moci, aby som ich vôbec na shromaždenie dostal. Bol som často rád, keď sa mi podarilo aspoň získať adresu jednoho alebo druhého, aby mu mohol byť posielaný časopis Slovenské hlasy alebo Čechoslovák.
    Ale aj vzdor týmto ťažkostiam, a jestli vezmeme v úvahu značne menšiu uvedomelosť našich ľudí, preca dosť slušný počet Slovákov bol v plukoch 2. divízie. Najviac ich bolo v 7. pluku, ktorý podľa plánu sa mal stať prevažne slovenským. Nebolo to ovšem prevediteľné. Aj v pozdejších fázach našich bojov na Sibíri bolo venované úsilie k národnému uvedomovaniu našich zajatcov a k uštvaniu ich k vstupu do vojska. V tretej divízii, ktorá bola utvorená na Sibíri, najväčší počet Slovákov bol v 12. pluku. Ku konci nášho pobytu v Rusku podľa odhadu počet Slovákov bol asi 5000 – R.V.; táto časť je na konci prvého rukopisu, nie však v konečnej verzii – pozn. a.c.]


    more children: (5)
  • 001234560000000108388294
    Synapse creator 29.08.2017 - 09:27:05 (modif: 29.08.2017 - 09:28:08) level: 1 UP [5K] New Hardlink Content changed
    biele tofu, sojakrem (luntner v crievku), luntner zakysany napoj, sojaneza, sol, lahodkove drozdie (podla chute), cierne korenie, kusok horcice, kusok citronovej stavy (netreba, podla chute)
    more children: (2)
  • 001234560000000108388115
    Synapse creator 28.08.2017 - 16:54:04 level: 1 UP [6K] New Hardlink
    Je nepísaným pravidlom, že tehotné ženy bývajú vylúčené z klinických štúdií. Môže táto prax spôsobovať viac škody než úžitku?

    (Tento článok bol preložený z anglického originálu "Hard labour: the case for testing drugs on pregnant women" z webu MosaicScience na základe Creative commons licencie. Zaoberá sa otázkou testovania liekov na tehotných ženách, ktoré bolo dlho považované za neetické. A to aj napriek tomu, že mnohé tehotné ženy trpia chronickými ochoreniami a budú potrebovať počas tehotenstva liečbu. O účinkoch liekov na dieťa toho veľa nevieme. Spravidla sa ich dozvedávame po niekoľkých rokoch, keď sa nazbiera mnoho prípadov poškodenia zdravia. Je etické ne/testovať lieky na tehotných ženách? Aké dopady má informačné vákuum na životy, zdravie žien a detí?)

    Testing_in_Preg_Laura_Breiling_baby_taking_pills_print_0

    Keď sa zastaví srdce, záleží na každej minúte. S každou minútou, ktorá ubehne, sa šance na prežitie znižujú. Anne Lyerly bola preto dosť prekvapená, keď jej pred dvadsiatimi rokmi v noci zavolal lekár počas oživovania pacientky so zástavou srdca. Doktorka Lyerly bola čerstvo atestovaná gynekologička. Na telefóne bol internista, zúfalo sa pokúšajúci oživiť zomierajúcu pacientku. Tehotnú zomierajúcu pacientku. Volal preto, že jeho nadriadený chcel vedieť či liek, nevyhnutný pri liečbe zástavy srdca, neublíži plodu. Doktorka Lyerly zostala zarazená. Väčšina liekov sa nikdy netestovala na tehotných ženách, takže si uvedomovala, že je šanca, že liek poškodí plod. Jej odpoveď však bola jednoznačná: „Povedz mu, že ide o život. Je úplne jedno, aký liek použije. Tá žena zomiera.“

    V nasledujúcich rokoch doktorka Lyerly (teraz už ako gynekologička-pôrodníčka a bioetička na Univerzite v Severnej Karolíne) dostávala takéto otázky znova a znova. Pýtali sa kolegovia, pacientky aj známi, ktorí chceli vedieť, či je pre tehotnú ženu bezpečné pokračovať v užívaní antidepresív, liekov na migrénu alebo používať inhalátor pri astme. Niekedy bola odpoveď jednoznačná: zomierajúca žena má dostať liek, ktorý jej zachráni život. A to bez ohľadu na riziká, ktoré užitie lieku znamená pre plod. Väčšinou však nedokázala odpovedať s takou istotou.

    Keďže testovanie liekov na tehotných ženách sa dlhodobo považuje za neetické, vedci jednoducho nepoznajú odpoveď, či sú mnohé z často užívaných liekov bezpečné pre tehotné ženy. Až 91 percent z viac ako 600 liekov na predpis, ktoré americká Agentúra pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválila v rokoch 1980 až 2010, nebolo dostatočne preskúmaných z hľadiska bezpečnosti pre tehotné ženy.

    Keďže testovanie liekov na tehotných ženách sa dlhodobo považuje za neetické, vedci jednoducho nepoznajú odpoveď, či sú mnohé z často užívaných liekov bezpečné pre tehotné ženy

    V posledných rokoch sa však skupinka odborníčok na bioetiku spolu s Anne Lyerly rozhodla zmeniť dlhotrvajúci nezáujem vedy o tehotné ženy. Tvrdia, že veda a spoločnosť sa mýlia a že naša snaha ochrániť tehotné ženy a deti počas vývoja v maternici ich v skutočnosti ohrozuje. „Etika nevylučuje, aby sme do výskumov zahŕňali aj tehotné ženy,“ hovorí doktorka Lyerly. „V skutočnosti si to etika vyžaduje.“

    16. decembra 1961 publikoval časopis Lancet list od austrálskeho gynekológa, Williama McBridea. Doktor McBride napísal, že v uplynulých mesiacoch ho znepokojili opakujúce sa vrodené vývojové vady u novorodencov, konkrétne závažné poškodenia končatín. Matky týchto detí užívali počas tehotenstva nový liek s názvom Distaval. Jeho aktívnu zložku tvoril thalidomid.

    V nasledujúcich mesiacoch hlásili podobné prípady aj ďalší doktori. Čoskoro sa ukázalo, že thalidomid, sedatívum, ktoré bolo propagované ako bezpečný liek na liečbu rannej nevoľnosti tehotných žien, mal v skutočnosti zdrvujúce dopady na verejné zdravie. Spôsobil závažné vrodené vady až 12 000 deťom.

    Ďalšia kríza nastala o desať rokov, keď vedci zistili, že diethylstilbestrol, ktorý sa bežne predpisoval na odvrátenie potratu, zvyšoval riziká rakoviny u dievčat, ktoré boli v maternici vystavené jeho pôsobeniu. Tieto tragédie zanechali po sebe dedičstvo, ktoré sa prejavilo v tom, ako sa dnes pozeráme na tehotné ženy a lieky. Tehotné ženy sa, pochopiteľne, začali stavať k užívaniu liekov opatrne. Vedci, farmaceutické firmy a politici sa čoraz viac zdráhali povoliť tehotným ženám (a dokonca aj ženám, ktoré sú v plodnom veku) účasť na klinických štúdiách. Prijali sa predpisy, ktoré označili tehotné ženy ako zraniteľnú skupinu a až na prísne vymedzené výnimky do značnej miery obmedzili ich možnosti zúčastňovať sa na klinických štúdiách.

    Vedci, farmaceutické firmy a politici sa čoraz viac zdráhali povoliť tehotným ženám účasť na klinických štúdiách

    Na prvý pohľad sa zdá byť táto opatrnosť na mieste. Mnohé z liečiv, ak sú užívané v nesprávnych dávkach a v nevhodnom čase, prechádzajú cez placentu a môžu narušiť vývoj plodu alebo viesť až k potratu. Zároveň však platí, že mnohé budúce matky potrebujú užívať lieky. „Tehotné ženy môžu ochorieť a choré ženy môžu otehotnieť,“ hovorí Brian Cleary, hlavný farmakológ z Rotunda Hospital v írskom Dubline.

    Tento rok porodí na celom svete okolo 130 miliónov žien. Medzi nimi budú mnohé, ktoré zápasia s rôznymi zdravotnými ťažkosťami od depresie po diabetes, od migrény po maláriu, epilepsiu, Crohnovu chorobu a mnohé iné. Veľkej skupine tehotných žien predpíšu lekári počas tehotenstva aspoň jeden liek. Je ťažké presne vyčísliť, koľko žien užíva počas tehotenstva lieky.

    Podľa niekoľkých analýz databáz predpísaných liekov je podiel tehotných žien, ktoré dostanú počas tehotenstva aspoň jeden recept 56 % v Dánsku a v Kanade, 57 % v Nórsku, 64 % v USA, 85 % v Nemecku, 93 % vo Francúzku. Keďže momentálne máme k dispozícii len obmedzené informácie o bezpečnosti užívania týchto liekov počas tehotenstva, mnohé ženy sa budú musieť rozhodnúť: užívať lieky, ktorých účinky na moje vyvíjajúce sa dieťa nie sú známe, alebo zanedbať liečbu, ktorá môže byť dôležitá pre moje vlastné zdravie?

    Testing-in-Preg_Laura-Breiling_pill_box_printcopy.png?itok=WigVds4A
    © Laura Breiling

    Neliečené ochorenie u matky je rovnako nebezpečné aj pre plod

    Heidi Walker, laboratórnu techničku z anglického Nottinghamu, na jeseň v roku 2013 hospitalizovali so závažnou depresiou. Počas dvojmesačného pobytu v nemocnici sa pomaly dala dokopy. Čiastočne aj vďaka antidepresívam a antipsychotikám, liekom proti úzkosti a liekom na spanie. Niekoľko mesiacov po tom, ako ju prepustili, Heidi nečakane zistila, že čaká svoje prvé dieťa, dievčatko. „Bolo to pre mňa prekvapenie,“ spomína. „Vôbec som neuvažovala nad tým, či sú lieky, ktoré beriem, bezpečné v tehotenstve.”

    Čoskoro však zistila, že žiaden zo štyroch liekov, ktoré užívala, nebol dostatočne testovaný na tehotných ženách. Štúdie na zvieratách vyvolávali mierne obavy. Tak ako mnohé ženy s chronickými chorobami, stála Heidi pred mučivým rozhodnutím. Na jednej strane sa obávala toho, čo by mohli lieky urobiť s jej vyvíjajúcou sa dcérou. „Užívala som viacero liekov a prišlo mi to riskantné. Každý už počul o thalidomide a podobných veciach.“ Zároveň sa však obávala toho, čo sa stane, ak lieky vysadí a depresia sa vráti. „Budem schopná postarať sa o dieťa?“ pýtala sa. „V prípade, že sa nebudem cítiť dobre, budú sa o nás zaujímať sociálne úrady?“

    Po konzultácii so svojím lekárom sa Heidi rozhodla vysadiť všetky lieky. Nahradila ich nízkymi dávkami sertralínu – antidepresívom, ktorého účinky sú u tehotných žien relatívne dobre preskúmané. Ako však znižovala dávky liekov, dostavili sa vážne ťažkosti. „Bolo to pre mňa psychicky veľmi náročné,“ spomína. „Mala som triašku, pocit elektrických výbojov v mozgu a cítila som sa veľmi, veľmi zle.“ Heidi, ktorá porodila minulý rok v januári, však verí, že sa rozhodla dobre. „Nikdy neviete. Ak by som pokračovala v užívaní liekov a dcére by niečo bolo, mala by som veľké výčitky. Kto by nemal?“ Mnohé budúce matky sa rozhodli rovnako. Keďže nemajú dostatočné údaje o bezpečnosti liekov, ženy aj zdravotníci sa prikláňajú k opatrnosti. Lieky s neznámym rizikom vysadia.

    Testing-in-Preg_Laura-Breiling_medicine_cabinet_print_0.png?itok=Rg6Ms3-s


    © Laura Breiling

    Keď Rachel Tackitt na jeseň roku 2014 otehotnela, neurologička jej oznámila, že má len veľmi obmedzené informácie o bezpečnosti lieku, ktorý užívala na chronické migrény. „Moja lekárka povedala, že mi nemôže s čistým svedomím odporučiť ani povoliť pokračovať v užívaní lieku. Pretože možné riziká nie sú známe,“ vraví Rachel, ktorá pracuje ako inžinierka v Tuscone v Arizone.

    Rachel napokon tento liek vysadila, rovnako aj ďalšie dva, ktoré brala na migrénu. Vzápätí sa jej bolesti hlavy vrátili v plnej sile. Každý týždeň až do júla, kým neporodila, trpela dvoma až tromi vyčerpávajúcimi migrénami. Najmä v prvom trimestri strávila veľa času tým, že len ležala v tmavej miestnosti a čakala, kým sa bolesť hlavy skončí. V niektorých prípadoch môže mať vysadenie liekov tragické následky.

    Pravidelná Správa o úmrtiach tehotných žien v Spojenom kráľovstve a Írsku opisuje prípady, keď tehotné ženy zomreli po tom, ako prestali užívať lieky na astmu či epilepsiu. Neliečené ochorenie u matky je rovnako nebezpečné aj pre plod. Napríklad neliečená depresia zvyšuje riziko, že dieťa nebude dobre prospievať, môže viesť k predčasnému pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti. Rovnako aj neliečená astma. „Odmietaním riešenia zdravotného stavu ženy napokon často poškodíme plod ešte viac,“ hovorí Maggie Little, bioetička na Univerzite v Georgetowne vo Washingtone D.C., ktorá sa špecializuje na etiku reprodukcie a výskumu. „Vo všeobecnosti platí, že vyvíjajúce sa dieťa potrebuje zdravú matku.“

    Dôraz na vedecké dôkazy však akoby neplatil pri liečbe tehotných žien

    Nezodpovedané otázky pri liečbe tehotných žien trápia Anne Lyerly, odkedy sa stala lekárkou. Keď v roku 1995 promovala, medicína sa práve začínala prikláňať smerom k starostlivosti založenej na dôkazoch. Tá kladie v starostlivosti o pacienta dôraz na dodržiavanie presných, vedecky preskúmaných postupov, nie na osobnú skúsenosť či intuíciu. Tento dôraz na vedecké dôkazy však akoby neplatil pri liečbe tehotných žien. „Je známe, že predpisujeme lieky bez toho, aby sme disponovali potrebnými dátami o ich bezpečnosti alebo o presnom dávkovaní,“ vraví.


    Doktorka Lyerly bola nedostatkom dát frustrovaná, pretože svojim pacientkam chcela dávať lepšie odporúčania ohľadne liekov, ktoré užívali. Keď sa stala začiatkom nového milénia členkou etickej komisie, ktorá schvaľuje návrhy na výskum na ľudských subjektoch, jej frustácia ešte vzrástla. Po tom, ako strávila hodiny s tehotnými pacientkami hľadaním odpovedí na ich otázky o liekoch, mala hodnotiť návrhy na štúdie, ktoré mali potenciál tieto otázky zodpovedať. Uvedomila si však, že tehotné ženy sú často z výskumov automaticky vylúčené, a to aj v prípade, že výskum pre ne predstavuje minimálne riziko. „Ľudia majú pohotovú odpoveď: Je neetické testovať na tehotných ženách. Vytáča ma, že sa oháňajú etikou.“

    Anne Lyerly im často oponovala, že oveľa väčšie riziko je liečiť tehotné ženy bez dôkazov, no dlhé roky sa nič nemenilo. Jedného dňa, niekedy v roku 2007 alebo 2008 keď znova zasadala v komisii, jej to sympaticky pôsobiaci vedec povedal narovinu: „Chápem, kam mierite… ale musím sa priznať, že tehotné ženy proste do výskumu nezahŕňam. Je to skrátka môj predsudok.“

    A to bola posledná kvapka. Doktorka Lyerly sa spojila s kolegyňami, ktoré mali na túto vec podobný názor: Maggie Little (bioetička z Georgetown univerzity) a Ruth Faden (bioetička z John Hopkins Univerzity). Dohodli si stretnutie vo Washingtone, kde u Ruth na verande pri káve bedákali nad tým, ako málo je vedeckých poznatkov o bezpečnosti liekov v tehotenstve.

    S týmito obavami nie sú samy. „Stále je tu mnoho liekov, o ktorých toho veľa nevieme, vrátane tých, ktoré sa používajú pomerne často, “ vraví Jan Friedman, genetik z Univerzity v Britskej kolumbii v Kanade. „Na výskum v tejto oblasti ide málo peňazí a momentálne sa mnoho výskumov ani nerobí.“ A tí vedci, ktorí sa snažia tieto dáta získať, majú problémy s tým, aby etická komisia ich štúdie vôbec schválila.

    Doktorky Lyerly, Little a Faden sa rozhodli, že táto téma potrebuje aktívnu advokáciu. Trojica žien na jar v roku 2009 spustila iniciatívu s názvom Druhá vlna – kampaň na podporu eticky zodpovedného výskumu na tehotných ženách. Tento názov odkazuje na takzvanú prvú vlnu, ktorú predstavuje reforma klinického výskumu z roku 1990, keď vedci začali do štúdií zahŕňať viac žien. Od spustenia iniciatívy lobujú u zákonodarcov, organizujú konferencie a napísali tiež kopec článkov a komentárov.

    Iniciatíva prepisuje známy scenár. Celé desaťročia sa etika využívala na to, aby sa ospravedlnilo vylúčenie tehotných žien z výskumov. Doktorky Lyerly, Little a Faden prinášajú opačný argument: zahrnúť tehotné ženy do výskumu je etickou povinnosťou. Správať sa, akoby tehotné ženy neexistovali, je jednoducho neospravedlniteľné a odopiera im to prístup k medicínskemu pokroku. „Financujeme biomedicínsky výskum svojimi daňami a chceme z neho mať úžitok rovnako ako všetci ostatní,“ vraví Ruth Faden. „Nechceme, aby z neho mali úžitok iba ľudia, ktorí tehotní nie sú.“

    Tehotenstvo je stav ‘off label‘

    Okrem toho, že je to nespravodlivé, sa nebezpečne zväčšujú aj medzery v poznaní. Napriek tomu, že mnohé netestované lieky sú počas tehotenstva bezpečné, iné sú na trhu roky bez toho, aby sme o ich rizikách pre tehotné ženy čo i len tušili. Napríklad v roku 2006 časopis New England Journal of Medicine napísal, že ženy, ktoré užívajú ACE inhibítory (lieky často predpisované pri vysokom krvnom tlaku) počas prvého trimestra tehotenstva, majú takmer trojnásobne vyššie riziko, že ich dieťa bude mať závažnú vrodenú vývojovú vadu. V tom čase už boli ACE inhibítory na trhu viac ako tridsať rokov a všeobecne boli považované za bezpečné aj pre tehotné ženy. Ak by sa účinky lieku počas prvého trimestra tehotenstva preskúmali skôr, zrejme sa dalo predísť množstvu závažných vývojových vád u detí žien, ktoré ich užívali.



    Je to irónia príbehu thalidomidu. Ten sa zvyčajne uvádza ako dôvod, prečo tehotné ženy do výskumov nezahŕňať. Ale ani thalidomid nebol testovaný na tehotných ženách predtým, než sa dostal do predaja. Jeho účinky majú navyše také katastrofálne následky na vyvíjajúci sa plod, že stačil malý výskum a jeho ničivé účinky by boli odhalené, čo by zachránilo tisíce detí. „Ak budeme poctivejšie skúmať účinky liekov v tehotenstve pred tým, ako lieky schválime, zabránime ďalším podobným prípadom ako thalidomid,“ hovorí Maggie Little. „Ponaučenia, ktoré si berieme z minulosti, nie sú vždy správne.“


    Vylúčenie tehotných žien z účasti na výskume liekov spôsobuje, že lekári nevedia, ako liečiť choré tehotné pacientky. Ako hovoria doktorky Lyerly, Little a Fade, „ukázalo sa, že tehotenstvo je stav ‘off label‘ (poznámka: označenie pre lieky, ktoré sú užívané mimo opísanej indikácie).“

    Tehotné ženy tak boli ušetrené rizík spojených s výskumom, no aj tak sa stali pokusnými králikmi

    V čase založenia Iniciatívy druhej vlny sa zhodou okolností toto nebezpečenstvo desivo prejavilo v súvislosti s novým nebezpečným vírusom. V apríli 2009 americké Centrum pre kontrolu ochorení a prevenciu (CDC) ohlásilo, že dve deti v Spojených štátoch sa nakazili vírusom prasacej chrípky H1N1. Do júna sa vírus rozšíril do viac ako 70 krajín a Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila stav pandémie.

    Tehotné ženy boli vo väčšej miere ako bežná populácia ohrozené závažnými komplikáciami ochorenia, hospitalizáciou a úmrtím. Počas prvých dvoch mesiacov, od kedy sa vírus objavil v USA, naň zomrelo minimálne šesť nakazených tehotných žien. CDC odporučilo podávať tehotným ženám oseltamivir – antivirotikum, ktoré poznáme pod názvom Tamiflu. Niekoľko malých observačných štúdií naznačovalo, že je nepravdepodobné, že by liek spôsoboval závažné vrodené vady. No informácií bolo málo.

    Mnohé zo zmien v tehotenstve ako zvýšený objem krvi a zmeny fungovania pečene či obličiek ovplyvňujú účinnosť užívaných liekov. No tento vplyv často nie je možné dopredu odhadnúť. Kým nie je liek testovaný špecificky na tehotných ženách – a oseltamivir v tej dobe nebol – zdravotníci si nemôžu byť istí správnym dávkovaním. „Obávali sme sa toho, že pri nedostatku kvalitných dát o Tamiflu ho môžeme dávkovať nesprávne,“ spomína Anne Lyerly.

    Obavy boli oprávnené. Podľa výskumu publikovaného v roku 2011 tehotné ženy vylučujú z tela liek rýchlejšie ako ostatné ženy. To znamená, že dávky lieku u tehotných žien, ktoré užívali Tamiflu počas pandémie, neboli dostatočné. Niektorí odborníci a odborníčky sa domnievajú, že aj to mohlo prispieť k zraniteľnosti tejto skupiny obyvateľstva: dávkovanie antivirotík bolo príliš nízke. Tehotné ženy tak boli ušetrené rizík spojených s výskumom, no aj tak sa stali pokusnými králikmi.

    Testing-in-Preg_Laura-Breiling_sick_mom_yellow_dress_print.jpg?itok=XATg0-71
    © Laura Breiling

    Pre milióny žien na celom svete, ktoré potrebujú užívať lieky, nie je rozhodovanie jednoduché a neexistujú pre ne správne odpovede

    Shifneez Shakir, bývalá učiteľka chémie z Maledív, zažila za posledných desať rokov tri náročné – a veľmi rozdielne – tehotenstvá. Shifneez trpí závažnou formou ochorenia červených krviniek – kosáčikovitou anémiou. Červené krvinky sú za normálnych okolností oválne a bacuľaté, no pri tomto ochorení menia svoj tvar na polmesiac. Deformované červené krvinky môžu upchávať krvný obeh, čím zamedzujú prísun kyslíka do tkanív. To spôsobuje periodické epizódy intenzívnej bolesti.

    Ženy s týmto ochorením majú zvýšené riziko predčasného pôrodu, pôrodu dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou a tiež potratov. V súčasnosti je na toto ochorenie známy jediný liek s názvom hydroxyuerea – určený na liečbu rakoviny. Bezpečnosť tohto lieku pre tehotné ženy nebola doposiaľ riadne preskúmaná. Jeho vysoké dávky spôsobovali pri štúdiách na zvieratách vrodené defekty u jahniat. Ženám sa odporúča liek vysadiť ešte predtým, ako otehotnejú.

    Počas svojich prvých dvoch tehotenstiev v rokoch 2005 a 2008 sa Shifneez rozhodla liek neužívať. A to aj napriek tomu, že je to jediný liek, vďaka ktorému je jej krvný obeh plynulý a ona netrpí neznesiteľnými bolesťami. Po vysadení lieku sa jej zdravie rapídne zhoršilo a v jedenástom týždni svojho prvého tehotenstva potratila. „Bola som zničená,“ spomína Shifneez. Napriek tomu, že druhé tehotenstvo sa skončilo pôrodom krásneho zdravého syna, v druhom trimestra zažila závažné komplikácie a musela byť hospitalizovaná.

    Keď v roku 2013 otehotnela tretíkrát, bola odhodlaná vyhnúť sa ďalšej takejto kríze. Tentokrát sa rozhodla, že liek bude užívať naďalej. Napriek tomu, že celé tehotenstvo zvládala dobre, málokto z lekárov či lekárok podporil jej rozhodnutie. Keď sa dozvedeli, aký liek užíva, odporučili jej interupciu. Shifneez s manželom odkladali moment, keď rodine a priateľom oznámia, že je tehotná, pre prípad, že by tehotenstvo muselo byť ukončené. Napriek tomu, že verila, že jej rozhodnutie bolo pri všetkých tých limitovaných informáciách správne, obávala sa možných následkov.

    Ani pravidelné ultrazvukové vyšetrenia ju nezbavili strachu. Čo ak má dieťa nejakú vadu, ktorú na ultrazvuku nevidno? „Psychicky som sa pripravovala na najhoršie,“ vraví. Prvého júla 2014 sa jej narodila dcérka Eiliyah. „Prvé čo som sa spýtala bolo: Je v poriadku? Bola som veľmi nervózna. A potom som ju uvidela.“ Vážila 2,9 kg a bola dokonalá. „Bol to neuveriteľný okamih,“ vraví Shifneez. No aj rok po pôrode, si uvedomuje, že jej úzkosť pretrváva. Obáva sa, či nemohli lieky spôsobiť abnormality, ktoré sa zatiaľ neprejavili. Úzkostlivo pozoruje dcérku a jej vývoj. „Každý jeden míľnik, ktorý dosiahne, vnímam ako obrovský úspech,“ vraví.

    Pre milióny žien na celom svete, ktoré potrebujú užívať lieky, nie je rozhodovanie jednoduché a neexistujú pre ne správne odpovede. Každý jeden pacient/pacientka si musia starostlivo zvážiť svoj zdravotný stav a svoje priority, zvážiť benefity a riziká liečby konkrétnymi liekmi. To však nie je možné bez dostatočných informácií.

    Predstava, že tehotné ženy nebudú ochotné zapájať sa do výskumu, nie je pravdivá

    Po tom, ako vypukla pandémia prasacej chrípky v roku 2009, americký Národný inštitút zdravia (NIH) inicioval klinický výskum novej H1N1 vakcíny pre tehotné ženy. Tie mali byť náhodne rozdelené do dvoch skupín, kde každá skupina dostala iné dávkovanie vakcíny. Kvóty na zrealizovanie výskumu sa naplnili rýchlo. Keď doktorky Lyerly a Faden robili rozhovory s dobrovoľníčkami, zistili, že ich motivácia zapojiť sa do výskumu bola rozmanitá. Niektoré sa chceli čím skôr dostať k potenciálne život zachraňujúcej vakcíne, iné chceli dopomôcť vedeckému pokroku a ďalšie verili, že najbezpečnejšie bude dostať vakcínu počas klinickej štúdie, pretože ich zdravotný stav bude starostlivo monitorovaný. „Ženy sa predbiehali, aby sa mohli zapojiť do štúdie novej vakcíny,“ vraví Anne Lyerly. „Predstava, že tehotné ženy nebudú ochotné zapájať sa do výskumu, nie je pravdivá.“


    Ochota zo strany tehotných žien však nestačí, ak vedci a vedkyne nebudú tieto štúdie robiť. Doktorky Lyerly, Little a Faden dúfajú, že ich úsilie dopomôže k vyriešeniu tohoto problému a že čoraz viac vedcov a vedkýň bude zahŕňať do svojich výskumov aj tehotné ženy. Ich nový projekt financovaný Národným inštitútom zdravia je zameraný na vírus HIV. Napriek tomu, že prenos HIV z tehotnej ženy na dieťa je dlho predmetom vedeckého záujmu, tehotné ženy sú stále vylúčené zo štúdií liekov na HIV, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na ich zdravotný stav.

    V roku 2013 sa trojica lekáriek rozhodla túto medzeru zaplniť. Pridali sa k Anne Mastroianni z Washingtonskej univerzity a založili projekt s názvom PHASES (skratka pre: Tehotenstvo a HIV/AIDS: požiadavka spravodlivej štúdie).

    Štyri lekárky pracujú na tom, aby lepšie pochopili dôvody, pre ktoré sa tehotné ženy bežne vylučujú z výskumov, a chcú navrhnúť možné riešenia. Do ukončenia projektu v roku 2019 by chceli vypracovať praktické, ľahko aplikovateľné návody, ako pracovať s tehotnými ženami vo výskume. Napriek tomu, že projekt je primárne zameraný na HIV, dúfajú, že vypracované postupy pomôžu tiež vedcom, ktorí skúmajú iné ochorenia. „Naším cieľom je pripraviť etické a právne rámce na výskum tehotných žien, vychádzajúce zo skúsenosti a založené na konsenze,“ vraví Maggie Little.

    Iniciovať klasickú klinickú štúdiu – medicínsky zlatý štandard – je náročnejšie, no nie nemožné

    Okrem toho chcú upozorňovať na konkrétne stratégie zberu dát týkajúcich sa tehotných žien, ktoré sú obhájiteľné z etického hľadiska, no zároveň obstoja aj po vedeckej stránke. Vedci môžu a mali by sledovať ženy, ktoré sa rozhodli užívať určité lieky. Všímať si, ako prebieha ich tehotenstvo, robiť krvné testy, ktoré ukážu, ako je liek metabolizovaný. Takéto sledovanie má však svoje limity. Napríklad môže trvať desaťročia, kým sa nazbiera dostatočne veľký súbor tehotných žien na to, aby bolo z neho možné urobiť konkrétne závery.

    Iniciovať klasickú klinickú štúdiu – medicínsky zlatý štandard – je náročnejšie, no nie nemožné. Najmä ak vedcom nechýba tvorivé myslenie. PHASES tím takto skúmal v sérii štúdií účinky vaginálneho gélu Tenofovir na ochranu žien pred HIV.

    Tím vedcov na Univerzite v Pittsburgu dal dávku gélu šesnástim tehotným ženám, ktoré mali plánovaný cisársky rez, aby zistili bezpečné dávkovanie v tehotenstve. Tieto ženy dostali gél iba dve hodiny pred plánovaným pôrodom cisárskym rezom, keď sa už nepredpokladalo, že by mohol vážne uškodiť dieťaťu. Po tom, ako výskumníci zistili, že gél sa absorboval podľa očakávaní a len veľmi malé dávky sa dostali k dieťaťu, v ďalšej fáze naniesli ženám gél o niečo skôr – v 37 až 39 týždni tehotenstva. Takéto štúdie nebudú nikdy úplne bez rizika – to v medicíne nie je žiaden výskum – ale tým, že sa postupuje pomaly, cielene a trpezlivo, sa riziká minimalizujú.

    Nové zákony môžu zase pomôcť posunúť správnym smerom výrobcov liekov. Napríklad v USA sa podarilo podporiť pediatrické štúdie tak, že štát ponúkol farmaceutickým firmám rozšírenie liekových registrácií, ak budú robiť štúdie aj na detských pacientoch. Podobná stratégia by mohla tiež pomôcť výskumu na tehotných ženách. V súčasnosti majú farmaceutické firmy skôr motiváciu takýto výskum nerobiť. Ak sa totiž preukáže, že liek, ktorý je v súčasnosti na trhu, spôsobuje vrodené vývojové vady, výrobca sa môže brániť tým, že liek nie je určený pre tehotné ženy. Ale čo sa stane, ak firma liek preskúma na malej vzorke tehotných žien, označí ho ako bezpečný a neskôr sa zistí, že v skutočnosti bezpečný nie je? V tom prípade sa vystavuje riziku súdnych žalôb.

    Pokým vedci neuskutočnia kontrolované, rigorózne štúdie, milióny tehotných žien budú naďalej nútené tápať a robiť medicínske rozhodnutia bez vedeckých dôkazov, ktoré majú mnohí iní pacienti k dispozícii automaticky

    Vyzerá to, že situácia sa pomaly zlepšuje. Rada medzinárodných organizácií lekárskych vied na jeseň 2016 navrhla aktualizáciu uznávaných Medzinárodných etických štandardov pre biomedicínsky výskum na ľudských subjektoch. Napríklad dôraznejšie vyzývajú na zvýšenie záujmu o zdravotné potreby tehotných žien. Popisujú tiež do väčších detailov, aké riziká sú pri takýchto štúdiách akceptovateľné. „Dúfame, že vďaka konkrétnejším návodom sa budú ľudia menej zdráhať robiť štúdie,“ vraví Annetta Rid, bioetička z Londýnskej univerzity a členka pracovnej skupiny, ktorá nové štandardy pripravila.

    Už dnes tehotenské registre sledujú ženy, ktoré berú určité lieky, a niekoľko organizácií spustilo programy na urýchlenie výskumu. Zopár vedcov a vedkýň pracuje na plnohodnotných klinických štúdiach s tehotnými ženami, ale rozsah problému je obrovský a odborníci hovoria, že potrebujú viac financií a viac kolegov. Zatiaľ môžu tehotné ženy nájsť rady ohľadom rizík a výhod jednotlivých liekov vďaka bezplatným teratologickým službám a tie, ktoré chcú pomôcť prehĺbiť dostupné vedecké poznatky, sa môžu dobrovoľne prihlásiť do tehotenských registrov. No pokým vedci neuskutočnia kontrolované, rigorózne štúdie, milióny žien budú naďalej nútené tápať a robiť medicínske rozhodnutia bez vedeckých dôkazov, ktoré majú mnohí iní pacienti k dispozícii automaticky.

    Profesorka na Gillings School of Global Public Health na Univerzite v Severnej Karolíne pravidelne každý rok pozýva Anne Lyerly, aby prednášala jej študentom. Vždy po prednáške profesorka rozpráva príbeh o tom, ako keď bola pred niekoľkými desaťročiami tehotná, brala liek zvaný Bendectin. Tento liek, ktorý sa používal na potlačenie rannej nevoľnosti, bol neskôr stiahnutý z trhu na základe veľkého množstva súdnych sporov pre údajnú súvislosť s deformáciami plodu. Dnes vďaka veľkému množstvu dát vieme že Benedictin je bezpečný a FDA ho v roku 2013 pod iným názvom opäť povolila. No profesorka sa stále nevie úplne zbaviť nepríjemného strachu, že možno poškodila svoje dieťa.

    „Takto by medicína fungovať nemala,“ hovorí Anne Lyerly. „Ženy trpia. A nielen počas tehotenstva.“ Dokonca aj vtedy, keď ich príbehy majú šťastný koniec, tá neistota, že keď si chceli uľaviť od nevoľnosti, bolesti hlavy alebo depresie, mohli poškodiť svoje milované deti, v nich môže zanechať hlbokú stopu na celý život.
    more children: (2)
  • 001234560000000108385988
    Synapse creator 22.08.2017 - 22:22:23 (modif: 25.08.2017 - 00:10:43) level: 1 UP [5K] New Hardlink Content changed
    Frank Herbert - Dune


    Appendix I: The Ecology of Dune

    Beyond a critical point within a finite space, freedom diminishes as numbers increase. This is as true of humans in the finite space of a planetary ecosystem as it is of gas molecules in a sealed flask. The human question is not how many can possibly survive within the system, but what kind of existence is possible for those who do survive.


    -Pardot Kynes, First Planetologist of Arrakis

    The effect of Arrakis on the mind of the newcomer usually is that of overpowering barren land. The stranger might think nothing could live or grow in the open here, that this was the true wasteland that had never been fertile and never would be.
    To Pardot Kynes, the planet was merely an expression of energy, a machine being driven by its sun. What it needed was reshaping to fit it to man's needs. His mind went directly to the free-moving human population, the Fremen. What a challenge! What a tool they could be! Fremen: an ecological and geological force of almost unlimited potential.
    A direct and simple man in many ways, Pardot Kynes. One must evade Harkonnen restrictions? Excellent. Then one marries a Fremen woman. When she gives you a Fremen son, you begin with him, with Liet-Kynes, and the other children, teaching them ecological literacy, creating a new language with symbols that arm the mind to manipulate an entire landscape, its climate, seasonal limits, and finally to break through all ideas of force into the dazzling awareness of order.
    "There's an internally recognized beauty of motion and balance on any man-healthy planet," Kynes said. "You see in this beauty a dynamic stabilizing effect essential to all life. Its aim is simple; to maintain and produce coordinated patterns of greater and greater diversity.

    Life improves the closed system's capacity to sustain life. Life -- all life -- is in the service of life. Necessary nutrients are made available to life by life in greater and greater richness as the diversity of life increases. The entire landscape comes alive, filled with relationships and relationships within relationships."

    This was Pardot Kynes lecturing to a sietch warren class.
    Before the lectures, though, he had to convince the Fremen. To understand how this came about, you must first understand the enormous single-mindedness, the innocence with which he approached any problem. He was not naive, he merely permitted himself no distractions.
    He was exploring the Arrakis landscape in a one-man groundcar one hot afternoon when he stumbled onto a deplorably common scene. Six Harkonnen bravos, shielded and fully armed, had trapped three Fremen youths in the open behind the Shield Wall near the village of Windsack. To Kynes, it was a ding-dong battle, more slapstick then real, until he focused on the fact that the Harkonnens intended to kill the Fremen. By this time, one of the youths was down with a severed artery, two of the bravos were down as well, but it was still four armed men against two striplings.
    Kynes wasn't brave; he merely had that single-mindedness and caution. The Harkonnens were killing Fremen. They were destroying the tools with which he intended to remake a planet! He triggered his own shield, waded in and had two of the Harkonnens dead with a slip-tip before they knew anyone was behind them. He dodged a sword thrust from one of the others, slit the man's throat with a neat entrisseur, and left the lone remaining bravo to the two Fremen youths, turning his full attention to saving the lad on the ground. And save the lad he did . . . while the sixth Harkonnen was being dispatched.
    Now here was a pretty kettle of sandtrout! The Fremen didn't know what to make of Kynes. They knew who he was, of course. No man arrived on Arrakis without a full dossier finding its way into the Fremen strongholds. They knew him: he was an Imperial servant.
    But he killed Harkonnens!
    Adults might have shrugged and, with some regret, sent his shade to join those of the six dead men on the ground. But these Fremen were inexperienced youths and all they could see was that they owed this Imperial servant a mortal obligation.
    Kynes wound up two days later in a sietch that looked down on Wind Pass. To him, it was all very natural. He talked to the Fremen about water, about dunes anchored by grass, about palmaries filled with date palms, about open qanats flowing across the desert. He talked and talked and talked.
    All around him raged a debate that Kynes never saw. What to do with this madman? He knew the location of a major sietch. What to do? What of his words, this mad talk about a paradise on Arrakis? Just talk. He knows too much. But he killed Harkonnens! What of the water burden? When did we owe the Imperium anything? He killed Harkonnens. Anyone can kill Harkonnens. I have done it myself.
    But what of this talk about the flowering of Arrakis?
    Very simple: Where is the water for this?
    He says it is here! And he did save three of ours.
    He saved three fools who had put themselves in the way of the Harkonnen fist! And he has seen crysknives!
    The necessary decision was known for hours before it was voiced. The tau of a sietch tells its members what they must do; even the most brutal necessity is known. An experienced fighter was sent with a consecrated knife to do the job. Two watermen followed him to get the water from the body. Brutal necessity.
    It's doubtful that Kynes even focused on his would-be executioner. He was talking to a group that spread around him at a cautious distance. He walked as he talked: a short circle, gesturing. Open water, Kynes said. Walk in the open without stillsuits. Water for dipping it out of a pond! Portyguls!
    The knifeman confronted him.
    "Remove yourself," Kynes said, and went on talking about secret windtraps. He brushed past the man. Kynes' back stood open for the ceremonial blow.
    What went on in that would-be executioner's mind cannot be known now. Did he finally listen to Kynes and believe? Who knows? But what he did is a matter of record. Uliet was his name, Older Liet. Uliet walked three paces and deliberately fell on his own knife, thus "removing" himself. Suicide? Some say Shai-hulud moved him.
    Talk about omens!
    From that instant, Kynes had but to point, saying "Go there." Entire Fremen tribes went. Men died, women died, children died. But they went.
    Kynes returned to his Imperial chores, directing the Biological Testing Stations. And now, Fremen began to appear among the Station personnel. The Fremen looked at each other. They were infiltrating the "system," a possibility they'd never considered. Station tools began finding their way into the sietch warrens -- especially cutterays which were used to dig underground catchbasins and hidden windtraps.
    Water began collecting in the basins.
    It became apparent to the Fremen that Kynes was not a madman totally, just mad enough to be holy. He was one of the umma, the brotherhood of prophets. The shade of Uliet was advanced to the sadus, the throne of heavenly judges.
    Kynes -- direct, savagely intent Kynes -- knew that highly organized research is guaranteed to produce nothing new. He set up small-unit experiments with regular interchange of data for a swift Tansley effect, let each group find its own path. They must accumulate millions of tiny facts. He organized only isolated and rough run-through tests to put their difficulties into perspective.
    Core samplings were made throughout the bled. Charts were developed on the long drifts of weather that are called climate. He found that in the wide belt contained by the 70-degree lines, north and south, temperatures for thousands of years hadn't gone outside the 254-332 degrees (absolute) range, and that this belt had long growing seasons where temperatures ranged, from 284 to 302 degrees absolute: the "bonanza" range for terraform life . . . once they solved the water problem.

    When will we solve it? the Fremen asked. When will we see Arrakis as a paradise?
    In the manner of a teacher answering a child who has asked the sum of 2 plus 2, Kynes told them: "From three hundred to five hundred years."


    A lesser folk might have howled in dismay. But the Fremen had learned patience from men with whips. It was a bit longer than they had anticipated, but they all could see that the blessed day was coming. They tightened their sashes and went back to work. Somehow, the disappointment made the prospect of paradise more real.
    The concern on Arrakis was not with water, but with moisture. Pets were almost unknown, stock animals rare. Some smugglers employed the domesticated desert ass, the kulon, but the water price was high even when the beasts were fitted with modified stillsuits.
    Kynes thought of installing reduction plants to recover water from the hydrogen and oxygen locked in native rock, but the energy-cost factor was far too high. The polar caps (disregarding the false sense of water security they gave the pyons) held far too small an amount for his project . . . and he already suspected where the water had to be. There was that consistent increase of moisture at median altitudes, and in certain winds. There was that primary clue in the air balance -- 23 per cent oxygen, 75.4 per cent nitrogen and .023 per cent carbon dioxide -- with the trace gases taking up the rest.
    There was a rare native root plant that grew above the 2,500 meter level in the northern temperate zone. A tuber two meters long yielded half a liter of water. And there were the terraform desert plants: the tougher ones showed signs of thriving if planted in depressions lined with dew precipitators.
    Then Kynes saw the salt pan.
    His 'thopter, flying between stations far out on the bled, was blown off course by a storm. When the storm passed, there was the pan -- a giant oval depression some three hundred kilometers on the long axis -- a glaring white surprise in the open desert. Kynes landed, tasted the pan's storm-cleaned surface.
    Salt.
    Now, he was certain.
    There'd been open water on Arrakis -- once. He began reexamining the evidence of the dry wells where trickles of water had appeared and vanished, never to return.
    Kynes set his newly trained Fremen limnologists to work: their chief clue, leathery scraps of matter sometimes found with the spice-mass after a blow. This had been ascribed to a fictional "sandtrout" in Fremen folk stories. As facts grew into evidence, a creature emerged to explain these leathery scraps -- a sandswimmer that blocked off water into fertile pockets within the porous lower strata below the 280° (absolute) line.
    This "water-stealer" died by the millions in each spice-blow. A five-degree change in temperature could kill it. The few survivors entered a semidormant cyst-hibernation to emerge in six years as small (about three meters long) sandworms. Of these, only a few avoided their larger brothers and pre-spice water pockets to emerge into maturity as the giant shai-hulud. (Water is poisonous to shai-hulud as the Fremen had long known from drowning the rare "stunted worm" of the Minor Erg to produce the awareness-spectrum narcotic they call Water of Life. The "stunted worm" is a primitive form of shai-hulud that reaches a length of only about nine meters.)
    Now they had the circular relationship: little maker to pre-spice mass; little maker to shai-hulud; shai-hulud to scatter the spice upon which fed microscopic creatures called sand plankton; the sand plankton, food for shai-hulud, growing, burrowing, becoming little makers.
    Kynes and his people turned their attention from these great relationships and focused now on micro-ecology. First, the climate: the sand surface often reached temperatures of 344° to 350° (absolute). A foot below ground it might be 55° cooler; a foot above ground, 25° cooler. Leaves or black shade could provide another 18° of cooling. Next, the nutrients: sand of Arrakis is mostly a product of worm digestion; dust (the truly omnipresent problem there) is produced by the constant surface creep, the "saltation" movement of sand. Coarse grains are found on the downwind sides of dunes. The windward side is packed smooth and hard. Old dunes are yellow (oxidized), young dunes are the color of the parent rock -- usually gray.
    Downwind sides of old dunes provided the first plantation areas. The Fremen aimed first for a cycle of poverty grass with peatlike hair cilia to intertwine, mat and fix the dunes by depriving the wind of its big weapon: movable grains.

    Adaptive zones were laid out in the deep south far from Harkonnen watchers. The mutated poverty grasses were planted first along the downwind (slipface) of the chosen dunes that stood across the path of the prevailing westerlies. With the downwind face anchored, the windward face grew higher and higher and the grass was moved to keep pace. Giant sifs (long dunes with sinuous crest) of more than 1,500 meters height were produced this way.
    When barrier dunes reached sufficient height, the windward faces were planted with tougher sword grasses. Each structure on a base about six times as thick as its height was anchored -- "fixed."
    Now, they came in with deeper plantings -- ephemerals (chenopods, pigweeds, and amaranth to begin), then scotch broom, low lupine, vine eucalyptus (the type adapted for Caladan's northern reaches), dwarf tamarisk, shore pine -- then the true desert growths: candelilla, saguaro, and bis-naga, the barrel cactus. Where it would grow, they introduced camel sage, onion grass, gobi feather grass, wild alfalfa, burrow bush, sand verbena, evening primrose, incense bush, smoke tree, creosote bush.
    They turned then to the necessary animal life -- burrowing creatures to open the soil and aerate it: kit fox, kangaroo mouse, desert hare, sand terrapin . . . and the predators to keep them in check: desert hawk, dwarf owl, eagle and desert owl; and insects to fill the niches these couldn't reach: scorpion, centipede, trapdoor spider, the biting wasp and the wormfly . . . and the desert bat to keep watch on these.
    Now came the crucial test: date palms, cotton, melons, coffee, medicinals -- more than 200 selected food plant types to test and adapt.


    "The thing the ecologically illiterate don't realize about an ecosystem," Kynes said, "is that it's a system. A system! A system maintains a certain fluid stability that can be destroyed by a misstep in just one niche. A system has order, a flowing from point to point. If something dams that flow, order collapses. The untrained might miss that collapse until it was too late. That's why the highest function of ecology is the understanding of consequences."



    Had they achieved a system?
    Kynes and his people watched and waited. The Fremen now knew what he meant by an open-end prediction to five hundred years.
    A report came up from the palmaries:
    At the desert edge of the plantings, the sand plankton is being poisoned through interaction with the new forms of life. The reason: protein incompatibility. Poisonous water was forming there which the Arrakis life would not touch. A barren zone surrounded the plantings and even shai-hulud would not invade it.
    Kynes went down to the palmaries himself -- a twenty-thumper trip (in a palanquin like a wounded man or Reverend Mother because he never became a sandrider). He tested the barren zone (it stank to heaven) and came up with a bonus, a gift from Arrakis.
    The addition of sulfur and fixed nitrogen converted the barren zone to a rich plant bed for terraform life. The plantings could be advanced at will!
    "Does this change the timing?" the Fremen asked.
    Kynes went back to his planetary formulae. Windtrap figures were fairly secure by then. He was generous with his allowances, knowing he couldn't draw neat lines around ecological problems. A certain amount of plant cover had to be set aside to hold dunes in place; a certain amount for foodstuffs (both human and animal); a certain amount to lock moisture in root systems and to feed water out into surrounding parched areas. They'd mapped the roving cold spots on the open bled by this time. These had to be figured into the formulae. Even shai-hulud had a place in the charts. He must never be destroyed, else spice wealth would end. But his inner digestive "factory," with its enormous concentrations of aldehydes and acids, was a giant source of oxygen. A medium worm (about 200 meters long) discharged into the atmosphere as much oxygen as ten square kilometers of green growing photosynthesis surface.
    He had the Guild to consider. The spice bribe to the Guild for preventing weather satellites and other watchers in the skies of Arrakis already had reached major proportions.
    Nor could the Fremen be ignored. Especially the Fremen, with their windtraps and irregular landholdings organized around water supply; the Fremen with their new ecological literacy and their dream of cycling vast areas of Arrakis through a prairie phase into forest cover.
    From the charts emerged a figure. Kynes reported it. Three per cent. If they could get three per cent of the green plant element on Arrakis involved in forming carbon compounds, they'd have their self-sustaining cycle.
    "But how long?" the Fremen demanded.
    "Oh, that: about three hundred and fifty years."
    So it was true as this umma had said in the beginning: the thing would not come in the lifetime of any man now living, nor in the lifetime of their grandchildren eight times removed, but it would come.
    The work continued: building, planting, digging, training the children.
    Then Kynes-the-Umma was killed in the cave-in at Plaster Basin.
    By this time his son, Liet-Kynes, was nineteen, a full Fremen and sandrider who had killed more than a hundred Harkonnens. The Imperial appointment for which the elder Kynes already had applied in the name of his son was delivered as a matter of course. The rigid class structure of the faufreluches had its well-ordered purpose here. The son had been trained to follow the father.
    The course had been set by this time, the Ecological-Fremen were aimed along their way. Liet-Kynes had only to watch and nudge and spy upon the Harkonnens . . . until the day his planet was afflicted by a Hero.

    don't take my kindness as a sign of weakness
    more children: (1)
  • 001234560000000108384668
    Synapse creator 19.08.2017 - 13:33:51 (modif: 29.08.2017 - 12:17:33) level: 1 UP [10K] New Hardlink Content changed
    Fórum o Partizánskej Republike z obdobia oktober 1944 - marec 1945. Doposiaľ nezverejnené archívne materiály, spomienky našich starych rodičov, zosieťovanie potomkov tých, ktorý sa na boji s nepriateľom priamo alebo nepriamo podielali.

    Základné informácie z Wikipédie :: https://sk.wikipedia.org/wiki/Partiz%C3%A1nska_republika

    Partizánska republika bola rozsiahla oblasť dlhodobo kontrolovaná partizánmi v oblasti Nízkych Tatier a v juhovýchodnej časti Veľkej Fatry, Starohorských vrchoch a v oblasti severovýchodne od Banskej Bystrice, ktorá vznikla po potlačení Slovenského národného povstania.

    Priestor pod kontrolou partizánov v Nízkych Tatrách a v juhovýchodnej časti Veľkej Fatry a Starohorských vrchoch ohraničovali podhorské osady Rudlová (dnes časť Banskej Bystrice), Selce, Sásová (dnes časť Banskej Bystrice), Priechod, Špania Dolina, Uľanka, Turecká, Richtárová, Staré Hory, Donovaly, Moštenica, Korytnica-kúpele, Hiadeľ, Podkonice a Slovenská Ľupča. Baláže a Kalište boli centrom oblasti.


    Commanderz:

    node_creator & owner : Prospero, vnuk G. Zemana
    master: al-caid, rodinný príslušník generála Rudolfa Viesta
    op: andread, rodinný príslušník generála Rudolfa Viesta

    Master alebo op bude v tomto fóre udelený každému kto sem pastne nascanovanú "Preukážku účastníka SNP" jednoho zo svojich predkov, prípadne ináč preukáže, že jeho predok aktívne participoval na odboji proti neľudskému režimu ktorý v období 1939 - 1945 na Slovensku vládol.

    Spustíme to 29. augusta.

    more children: (6)
  • 001234560000000108382512
    Synapse creator 15.08.2017 - 11:38:03 (modif: 15.08.2017 - 16:34:19) level: 1 UP [16K] New Hardlink Content changed
    the_animal_musicians_800.jpg
    Ahojte, 26.8. robime vo Fuge veselu party k prichadzajucemu kazetovemu releasu. Dj Zoologist aka Dj Balli sa inspiroval risou zvierat a namiesal svoj The Animal Musicians mixtape. Do tanca aj na pocuvanie zahra vyberana particka:
    Dj Zoologist | sonic belligeranza / hard breaks / animal musicians
    Rob2Speed | gabber.sk / hardcore / gabber
    Vrtačky po desáté hodině | exitab / ambient techno
    Makkatu | live experiment
    R+ | 808 / core
    Urbanfailure | urbsounds.sk / lo-fi trash / rhythmic noise

    za najkrajsi plagatik dakujeme Tove

    FB: https://www.facebook.com/events/449616965422651/
    more children: (1)
  • 001234560000000108352162
    Synapse creator 04.06.2017 - 14:37:30 (modif: 04.06.2017 - 14:39:38) level: 1 UP New Hardlink Content changed
    Iteration 0 :: Euphorbus

    Greek: Εὔφορβος, the son of Panthous and Phrontis, was a Trojan hero during the Trojan War. He wounded Patroclus before Patroclus was killed by Hector. In the fight for Patroclus' body, Euphorbus was killed by Menelaus.

    He was apparently one of Troy's finest warriors. Menelaus later took Euphorbus' shield to the temple of Hera in Argos. There are some accounts that claim that it was Euphorbus, not Aeneas, Cycnus or Hector, that killed Protesilaus.

    The philosopher Pythagoras claimed to be a reincarnation of Euphorbus, according to Heraclides of Pontus (as reported by Diogenes Laertius).

    In the Metamorphoses of Ovid (15, 160–164), Pythagoras is again said to have claimed to be a reincarnation of Euphorbus.

    Iteration 1 :: Pythagoras

    Pytagoras zo Samu/zo Samosu alebo Pýthagorás zo Samu/Samosu alebo Pythagoras zo Samu/zo Samosu (asi 580 pred Kr. - asi 572 pred Kr. až 496 pred Kr.) bol starogrécky filozof, nábožensko-morálny reformátor, matematik, astronóm, akustik. V juhotalianskom meste Krotón založil vlastnú školu, ktorá bola zároveň aj náboženským spolkom.

    Podstatou všetkého je podľa Pytagora číslo. Číslo je princíp, ktorý dáva veciam určitosť, jasnosť, poznateľnosť. Čísla sú aj symbolom etických hodnôt a vzťahu medzi ľuďmi.

    Pytagoras pochádzal z ostrova Samos. Emigroval odtiaľ údajne na znak protestu proti Polykarpovej tyranii. Precestoval Egypt aj Perziu a zoznámil sa s náboženstvom tamojších národov i s výsledkami ich vedeckého skúmania a pozorovania.

    V spolku, ktorý Pytagoras založil, ho považovali za veľkú autoritu a výrok 'Pytagoras to povedal' sa vraj používal ako argument pri uplatňovaní nejakého názoru.

    viac na :: https://sk.wikipedia.org/wiki/Pytagoras_zo_Samu
  • 001234560000000108351402
    Synapse creator 02.06.2017 - 10:02:22 (modif: 02.06.2017 - 10:07:29) level: 1 UP [14K] New Hardlink Content changed
    Včera došlo možno k najhistorickejšiemu (v zlom slova zmysle ;( )rozhodnutiu , rozhodnutiu ktoré ovplyvni budúcnosť tejto planéty ako suma všetkého čo väčšina z nás za svojho Života zažila, a na kyberii to nik nerieši ? WTF ?



    Spojené štáty odstúpia od klimatickej dohody




    WASHINGTON. Americký prezident Donald Trump oznámil na tlačovom brífingu v Ružovej záhrade Bieleho domu, že Spojené štáty odstupujú od parížskej dohody o ochrane klímy z roku 2015.

    Dohoda je podľa Trumpa pre Američanov neúnosne drahá. Washington začne vyjednávať o novej zmluve, ktorá by bola k obyvateľom USA spravodlivejšia, dodal šéf Bieleho domu.

    Trump povedal, že mu "veľmi záleží na životnom prostredí", ale "nemôže podporiť dohodu, ktorá trestá USA". Odstúpenie je v ekonomickom záujme USA, zdôraznil.

    Jeho viceprezident Mike Pence v predslove k Trumpovmu vystúpeniu povedal, že americké pracovné miesta a americká energetika patria na prvé miesto.

    Dohodu o znížení skleníkových plynov s cieľom zmierniť klimatické zmeny prijala administratíva predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu. Súhlasilo s ňou 195 krajín.

    "Odstúpením od parížskej klimatickej dohody americký prezident Donald Trump a jeho vláda zahadzujú budúcnosť," reagoval vo vyhlásení jeho predchodca v Bielom dome Barack Obama.

    Bývalý prezident zároveň podľa agentúry Reuters vyjadril presvedčenie, že sa štáty USA, mestá a firmy vzoprú tomuto kroku a vyvinú ešte viac úsilia k ochrane planéty.

    Bývalý Obamov poradca Brian Deese na Twitteri napísal, že najskoršie odstúpenie USA od parížskej klimatickej dohody je možné deň po prezidentských voľbách v USA v roku 2020, čo znamená, že klíma bude jednou z priorít Trumpovej kampane za znovuzvolenie.

    Bývalý viceprezident Al Gore, ktorý bol v rokoch 1993 - 2001 zástupcom hlavy štátu Billa Clintona a roky sa venoval ochrane klímy, označil Trumpove rozhodnutie za "bezohľadné a neobhájiteľné".

    "Podkopáva to postavenie Ameriky vo svete a hrozí, že poškodí schopnosť ľudstva riešiť klimatickú krízu včas," varoval.

    Trump svoje štvrtkové rozhodnutie odstúpiť od dohody a začať rokovania o novej telefonicky zdôvodňoval Mayovej, Trudeauovi, nemeckej kancelárke Angele Merkelovej a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Podľa Bieleho domu ich uistil, že USA plánujú podnikať "masívne aktivity" v ochrane životného prostredia a že aj naďalej si ctí záväzok transatlantického spojenectva.

    Britská premiérka Theresa Mayová dala v telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom najavo sklamanie z jeho rozhodnutia. Zmluva je podľa Mayovej dôležitá pre prosperitu a bezpečie budúcich generácií, uviedol jej hovorca.

    Veľké sklamanie dal v reakcii na Trumpov krok najavo aj kanadský premiér Justin Trudeau. Rovnako ako Merkelová a Macron sa aj Trudeau voči kroku amerického prezidenta postavil kriticky. "Americké rozhodnutie je síce sklamaním, nás však napĺňa nádejou celosvetovo rastúce úsilie v boji proti klimatickým zmenám a prechode na čisté rastové ekonomiky," uviedol liberálny premiér Kanady.


    atď., atď. https://svet.sme.sk/c/20548439/spojene-staty-odstupia-od-klimatickej-dohody.html

    Otázky do pléna:
    1) Je Donaldovo rozhodnutie odstúpiť od PCA začiatkom konca globálnej hegemónie Spojených Štátov Amerických ?

    2) Je ešte možné vnímať USA ako morálnu autoritu, alebo sa USA rozhodnutím svojho prezidenta na deň detí AE47 neodvratne zdiskreditovali ?
    more children: (22)
  • 001234560000000108339981
    Synapse creator 08.05.2017 - 20:44:50 (modif: 08.05.2017 - 21:13:10) level: 1 UP [98K] New Hardlink Content changed
    cafte, nenasiel som lepsie forum.
    ale spustili sme spolu s dalsimi registratormi a slovensko.digital peticiu na to, aby sa s .sk domena konecne po dlhych rokoch monopolneho a korupcneho spravania jedneho subjektu dostala spat pod komunitu tak, ako to je vsade v zahranici.

    po medialnom tlaku Pellegrini prislubil stretko a zaroven, ze ked budu argumenty tak rad pomeni aj zakony.

    tak sme argumenty pripravili, ale nato aby nas nebrali len ako par ludi, potrebujeme aj vase podpisy. aby videl, ze za celou tou zmenou stoji komunita.

    budem rad, ked zbehnete na http://nasadomena.sk a hodite podpis, share pripadne K-cko nech to vidi vela ludi.


    dikes moc.

    peticia.png
    more children: (4)
  • 001234560000000108335529
    Synapse creator 28.04.2017 - 12:32:19 (modif: 26.05.2017 - 11:44:08) level: 1 UP [17K] New Hardlink Content changed
    Novinky, inspiracie, napady, technicka pomoc, projekty

    Why?
    Because we can



    1bb98e44b525c18a8975318b4991cd5a.jpgdiy-robot-activities.jpegfablab-03-1024x683-1024x683.jpg


    Sites - files, howtos, srcs
    http://www.thingiverse.com/ (3d print, laser cut)
    https://www.stlfinder.com



    List of Hacker Spaces ➡️

    List of Fablabs Spaces ➡️




    Places:

    SVK
    Progressbar, Bratislava - kybca forum ; web
    v01d, Kosice - web
    Fablab, Bratislava - web
    Komunitné centrum Bystro, Bratislava, SR, http://www.bystro.org/ , https://www.facebook.com/KCBystro/


    CZ
    Brmlab, Praha - web
    Fablab, Brno - web
    Base48, Brno - web
    Labka, Ostrava - web

    AT
    Metalab, Vieden - web

    HU
    Kitchen Budapest KIBU - web

    DE
    C-Base, Berlin - web

    FR
    La Fabrique ENSAM, Montpellier - web ; fb
    Le BIB, Montpellier - web

    PT
    AltLab, Lisbon - web, fb

    AM
    Iterate, Yerevan - web

    Pls napiste do komentov vase a pridam (nazov, mesto, stat, web/fb/etc)




    Chce niekto mastra?
    more children: (29)
  • 001234560000000108334543
    Synapse creator 26.04.2017 - 21:06:24 (modif: 26.04.2017 - 21:12:54) level: 1 UP [7K] New Hardlink Content changed
    e61f7ea4d4329eadc6081e71ab42bb31addca4b3.jpeg



    Inšpirovali ste už Vaše kolegyne/kolegov, spolužiačky/spolužiakov aby s Vami bicyklovali do práce či školy?
    Ak nie, máte už len zopár dní na registráciu do celonárodnej súťaže Do práce na bicykli.

    Pomôžte nám ukázať, že chceme bicyklovať, kolobežkovať, korčuľovať do práce či školy!

    A okrem toho môžete vyhrať aj vecné ceny alebo kúpou trička podporiť túto kampaň.

    Viac informácií nájdete tu:
    Do práce na bicykli 2017!
    more children: (2)
  • 001234560000000108333920
    e1m1 25.04.2017 - 16:41:03 level: 1 UP New
    hned to je prehladnejsie!
  • 001234560000000108333915
    Kugax 25.04.2017 - 16:28:44 level: 1 UP New
    lel
  • 001234560000000108333906
    snowee 25.04.2017 - 16:13:53 level: 1 UP New
    Tato wannabe uzavreta socialna siet padla casom na moralne a psychicke dno, musi Vam to jebat co tu stvarate. /facepalm
  • 001234560000000108331771
    Synapse creator 20.04.2017 - 14:00:27 (modif: 20.04.2017 - 14:02:00) level: 1 UP [6K] New Hardlink Content changed
    Nazdar,

    keďže od 1.6. nebude možné aby bol Websupport proxy-"majiteľom" domény kyberia.sk, je najvyšší čas poriešiť na koho bude doména prevedená.

    Preposielam z admin mailing-listu aby ste boli v obraze:

    stanojr post:
    Ahojte,

    ...

    Momentalne je kyberia.sk pod loginom kyberia a FA udaje su na freezyho.
    V pripade ze by sa udaje pre kyberia.sk nevyplnili tak by sa nastavil
    ako majitel freezy.

    Od 1. júla 2017 tie udaje budeme nastavovat potom v registry sk-nic.
    Medzi 1.julom a 31. augustom sa to bude dat este zmenit bezplatne a
    potom to bude mozno za poplatok (sk-nic este nevie).

    Takze treba sa dohodnut idealne do 1.jula na koho to zmenit a potom to
    moze nastavit bud freezy alebo ja.


    moj post:

    Nazdar,

    IMHO idealne by bolo o.z. alebo nejaka pravnicka osoba.

    Kazdopadne potom co som domenu dostal od rixa k 18tym narodeninam som ju pred rokmi podaroval maniacovi a eiv ako svatobny dar, takze myslim ze oni by mali mat konecne slovo v tejto veci.

    Srdecne

    DDH


    maniacov post:
    Caute,

    v prvom rade myslim ze mozem pisat aj za eiv ze tymto darom a gestom sme boli velmi pocteni.
    Vzhladom na to, ze sme obviously nechceli aby bola domena na na nas pisana ostala registrovana ako WS proxy.

    Vzhladom na zmenu nasich priorit v poslednych 7 rokoch sme sa Kyberii
    postupne venovali uz len ako obcasni uzivatelia a teda to vlastnictvo
    berieme uz naozaj len ako akysi stasus/gesto.

    Takze pokial sa agora/adminkovia/developeri etc dohodnu na rozumnej forme
    ako a na koho domenu zaregistrovat tak urcite nebudeme proti ;)

    maniac


    Toto je IMHO mrte dôležitá vec a ak sa zbabre, môže to tento systém odrovnať. Takže navrhujem zorganizovať masívnejšie stretko kde by sa celá záležitosť mohla prebrainstormovať a pri troche šťastia doviesť k rozumnému riešeniu.

    Môžem sa napr. opýtať ProgressBaru či by nám nedali k dispo lokál.
    more children: (6)
  • 001234560000000108324565
    Synapse creator 04.04.2017 - 08:58:53 level: 1 UP [47K] New Hardlink
    Má to zmysel, len keď vydržíme. Preto pripravujeme 2. číslo novín Naše Slovensko; distribuovať ho chceme v predvečer Veľkej Noci. To, v akom náklade ho vydáme, opäť závisí len a len od vás. Svoje finančné dary môžete posielať na č.ú. 2701106843 / 8330 (IBAN SK7983300000002701106843). Za vašu veľkorysú podporu vám zo srdca ďakujeme!

    Prvé číslo novín vo formáte PDF si môžete prezrieť tu: https://docsend.com/view/u8wc8iw
    more children: (8)
  • 001234560000000108315058
    Synapse creator 14.03.2017 - 23:16:23 level: 1 UP [20K] New Hardlink
    s dovolenim sem pastnem kusok mojej diplomky, SDT je v sucasnosti imo najlepsia teoria motivacie. sory za ten odborny styl, rada vysvetlim ak bude potreba (ale az zajtra, dnes nestiham)


    Teória sebadeterminácie
    Jedna z najvplyvnejších motivačných teórií v súčasnosti, teória sebederminácie (Self-Determination Theory, SDT) sa hlási k humanistickej myšlienkovej tradícii. Podstata SDT je veľmi jednoduchá a ide vlastne o starú známu pravdu: ak človek robí niečo, k čomu sa rozhodol sám od seba, robí to radšej a lepšie. Ibaže život prináša veľa situácií keď proste nejde robiť iba to, čo nás baví, čo chceme sami od seba, k čomu sme sa vnútorne rozhodli. Preto autori rozlišujú celú šírku modalít regulácie správania viz schéma:

    PMC3576889_fpsyg-03-00611-g001.png

    Priblížme si jednotlivé druhy motivácie podľa teórie sebadeterminácie:
    I. Amotivácia – napríklad keď vykonávame nejakú činnosť mechanicky, jednáme pasívne a pod.
    II. Extrinsická motivácia – pôvod motivácie je mimo nás. Ďalej sa delí na štyri typy, podľa toho ako veľmi sa s daným motívom človek stotožní:
    1. Externá regulácia – prichádza z vonku, snažíme sa vyhovieť, splniť príkaz, vyhnúť sa trestu
    2. Introjekcia – čiastočne zvnútornená, chováme sa tak preto, aby sme sa vyhli pocitom viny, zahanbenia, posilnili pocit vlastnej hodnoty
    3. Identifikácia – vedome oceňujeme cieľ správania, má to pre nás osobný význam. Ohnisko kauzality (locus of causality) už je vnútorné, teda činnosť robíme preto, že sami chceme, ale dôvody nie sú ešte úplne totožné s našimi vlastnými hodnotami
    4. Integrácia - dôvod, pre ktorý činnosť robíme je kongruentný so self, prijali sme cieľ dokonale za svoj.
    III. Zvnútornená, intrinsická motivácia – nie je zameraná na nejaký cieľ, robíme činnosti kvôli samotnému potešeniu z týchto činností.

    Porovnania medzi ľuďmi s autentickou motiváciou (sami sú autormi svojho chovania a správajú sa podľa seba) a ľuďmi, ktorí sa riadia externými pravidlami, vykonávajú príkazy, robia veci tak, ako „sa to má“ ukazujú, že prvá skupina ľudí prejavuje oproti druhej skupine viac záujmu, nadšenia, istoty, čo sa následne prejavuje v lepšom výkone, vytrvalosti a kreativite, zlepšenej vitalite, sebaúcte a celkovej životnej pohode (Deci & Ryan, 1987, 2000).

    Otázkou, ktorou sa autori ďalej zaoberali, bolo zistiť, ktoré faktory pozitívne ovplyvňujú identifikáciu a integráciu vonkajších motívov pri extrinsickej motivácii. Ako výrazné sa ukázali tri faktory:
    1. Autonómia (autonomy)
    Autonómia v zmysle teórie SDT znamená minimalizáciu externej kontroly, či už príkazov, zákazov, odmien alebo trestov, podobne kontraproduktívne môžu pôsobiť aj prisilné skupinové alebo spoločenské normy, médiá a pod.
    2. Kompetencia (competence)
    Človek si potrebuje uvedomovať že „na to má“, v podstate veľmi podobné konceptu Bandurovej teórie self-efficacy
    3. Potreba vzťahov (relatedness) sa týka prepojenia s druhými, potrebe patriť k druhým, byť súčasťou skupiny, kolektívu (Deci & Ryan, 2000).

    Privácia týchto faktorov vedie ku zníženiu motivácie, napríklad bolo dokázané, že finančné odmeny nezvyšujú, ba niekedy aj znižujú motiváciu k práci, na rozdiel od pochvál, ktoré pôsobia tak, že zvyšujú pocit kompetencie a teda zvyšujú motiváciu.
    more children: (3)
  • 001234560000000108311945
    Synapse creator 08.03.2017 - 19:11:17 level: 1 UP [9K] New Hardlink
    Via Iuris v pondelok rozbehla podpisovú akciu za zrušenie Mečiarových amnestií. O dva týždne začína parlamentná schôdza, na ktorej budú poslanci o amnestiách rozhodovať. Cieľom je ukázať im, že ľuďom na Slovensku záleží na tom, ako hlasovanie dopadne. Chceme ich presvedčiť, aby boli odvážni a hlasovali za zrušenie Mečiarových amnestií. Pomôžete nám získať 50 000 podpisov? Ak ste tak ešte neurobili, pridajte sa k našej výzve aj vy na https://somza.to/ a zdieľajte ju s vašimi známymi.
    more children: (3)
  • 001234560000000108297240
    Synapse creator 09.02.2017 - 21:01:41 (modif: 04.04.2017 - 20:40:25) level: 1 UP [16K] New Hardlink Content changed

    Liberal Arts
    are those subjects or skills
    that in classical antiquity were considered essential
    for a free person to know in order to take an active part in civic life.



    Septem-artes-liberales_Herrad-von-Landsberg_Hortus-delicarium_1180.jpg


    Priestor pre diskusie a príspevky z humanitných, sociálnych a iných, pre rozvoj človeka ako občiansky aktívneho tvora, podstatných vied. - Po krátkom období wishful thinking o konci dejín naša spoločnosť opäť prechádza obdobím výrazných zmien. Zatiaľ nevieme, kam až to povedie. Zorientovať sa v tom, čo sa deje dnes, ale tiež hľadať východiská, kam sa majú zmeny uberať zajtra nám umožňujú práve tieto vedy. Tak teda hor sa do nich! :)


    Príbuzné nodeshells:



    Resources:



    Tematická humoreska:
    Existential Comics FB & web
    more children: (56)
  • 001234560000000108293175
    Synapse creator 02.02.2017 - 12:35:26 level: 1 UP New Hardlink
    motivacne knizocky na citanie:
    giphy.gif
  • 001234560000000108285003
    Synapse creator 20.01.2017 - 11:08:48 (modif: 24.01.2017 - 14:38:32) level: 1 UP [2K] New Hardlink Content changed

    What does A.E. mean ?



    AE means "Anno Epoche". It is a datation system for globalized informatic era which is supposed to replace older datation systems (e.g. "anno domini", "after hegira" etc.) with a religion-agnostic standard.

    AE reference date is 1st January 1970 A.D., also known as UNIX Epoch.

    Epoch is already a de facto standard reference date in all dominating programming languages and operating systems.

    First project to implement the "AE" datation system was a digital log dedicated to Slovak Presidency of Council of Ministers of European Union which took place during July and December AE46.
    more children: (3)