login::  password::




cwbe coordinatez:
101
63532
1054481
6411093

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::356
total children::54
86 K

show[ 2 | 3] flat

téma 9. kolo
Snob
 
0%
Premenná
 
0%
Ilúzia
 
0%
Dôkaz
 
0%
Posledný deň
 
0%
Zabudnutie
 
0%
20 voted
téma 6. kolo
skúsenosť, ktorá zmenila život
 
14.6%
vyprchanie- strata lásky
 
14.6%
prokrastinácia
 
26.8%
úzkosť
 
22.0%
identita
 
22.0%
41 voted
Aké má byť zadanie?
konkrétne témy
 
0%
všeobecnejšie žánre
 
0%
47 voted

randlover0
soviet0
vrq0
diagnoza: av...0
twoclicks0
kyberbubus0
mnau0
0
DreeStyler0
akira0
Terezit0
er1c0s0
pilier0
edvard gray0
himself0
Dr. Caligari0
cyberpunker0
::mizu::0
J.F.K.0
evadka0
neviem*0
triyen0
co0
chaplin0
zix0
ni0
madved0
cReTicek0
afross1
Matwe1
slavisa rubi...1
jank.a1
Macarat1
zlobiva micka1
Weird CatWoman2
byb2
Kuzmics2
muna2
LuB2
maud2
bebe2
persil2
skurva.2
kkappabear2
truce_erizame2
elyxxyr2
Rhoda[Locked...2
salma2
Wilma2
~ cosmic lau...2
wo_wa2
zjazdar2
zola2
jnsn2
suchydom2
lesana2
Abulia2
KaT2
majur2
kljucevskaya2
vygidor2
rockey2
knedlis2
capterova4
tristodesat4
luxul4
dnlflf4
astrud4
sinka4
palino4
G6
twig6
zmurkobill7
leather glov...8
hilda8
kris rubin9
andread9
jasmine10
jacobo10
Mathé10
skii chrt10
alice10
efe12
yar12
174412
ch12
reku12
R@10012
roger13
dnes nie je ...13
Ternac13
beejbi13
mabuse13
fook14
dzff14
Lukas16
Dorian16
Wayfarer16
his name is ...16
G_Masina16
georgino16
sunrise16
polar17
aspirateur17
robot jox17
druhyzmysel17
andreja kvie...17
adam18
jahro18
antimon18
b3inct.19
zena v domac...19
kostja19
rozmarin19
delsoa19
galantny elegan21
ππ21
s721
bryndza22
le mrak[Lock...22
Faun22
druha lapa duhu22
danke22
REUS23
krocht23
mleczko23
Odi24
touch me i\'...24
andos24
vlad24
Vilozof24
adso25
asdfghjkl[Lo...25
extatic.slow...25
georgio25
laila25
Lolita Calam...25
stamina25
symphonybrother25
belo26
pokurvene ho...26
83126
darkforce28
vanilka28
burinka28
tyl3r29
q12329
zakofonia29
Witchunter4229
Vietor29
chawivala29
ruy29
Mfrank230
vevericky ho...30
pajkus30
Estroy30
deathangel31
mofo31
Kluk co se m...35
PrimaMateria37
drobna39
vesnabesna39
atticus39
flu39
xado39
StiX39
brebis39
lubomier.sk40
lifff41
GAZ41
human41
horror lamarcki45
havrancek46
nincs46
karkulka47
desconocida47
wasteman49
Eulis49
slant 5450
nebraska55

V lete som počas behania dostal deficitom kyslíka inhibovaný nápad spraviť na kybči niečo ako literárnu tvorivo-mučivú súťaž v uletenom duchu.

Podmienky sa po troch kolách súťaže vyprofilovali nasledovne: Vyhlási sa nové kolo na tému, na ktorú možno žánrovo voľne tvoriť počas dedlajnu 1 mesiac. Priebežne sa hlasuje káčkami až do 1 týždňa po skončení dedlajnu. Aby bola súťaž viac atraktívna, pre víťazov jednotlivých častí čakajú megasuperbombastické knihy ako výhra(notár by samozrejme overil či všetko prebehlo v poriadku), ak by nestačilo samotné intelektuálne potešenie z tvorenia, a prestíž účasti v súťaži.

Spolupodielajte sa na tvorbe suťaže a prispejte s nápadmi na pravidlá a aj nápadmi, v akých témach by sa malo súťažiť.




George_Orwell2.jpg



Je tvoj život v troskách? Nevieš polhodinu otvoriť konzervu? Píšeš diplomovku? Chystáš svadbu? Máš smrteľnú chorobu a ostáva ti málo času? Fúzuješ korporáciu? Odskoč si do súťaže, ktorá od základu prebuduje tvoje superego.

Ostatní víťazi:

Prvé kolo "pseudoodborný článok" víťaz http://kyberia.sk/id/6418332 http://kyberia.sk/id/6422821

Druhé kolo "erotický skeč" víťaz http://kyberia.sk/id/6455371

Tretie kolo "bezmocnosť" víťaz http://kyberia.sk/id/6533162

Štvrté kolo "POSADNUTOSŤ" víťaz https://kyberia.sk/id/6698818

Piate kolo "Dyatlov Pass incident " víťaz https://kyberia.sk/id/7153402

Šieste kolo "úzkosť" víťaz https://kyberia.sk/id/7272126

Siedme kolo "Nekontrolovateľnosť libida" víťaz https://kyberia.sk/id/7576006

Ôsme kolo "Kapitulácia" víťaz https://kyberia.sk/id/7831685

Deviate kolo "Posledný deň" víťaz https://kyberia.sk/id/7882593




0000010100063532010544810641109308368089
▲
       11.07.2017 - 13:28:16 (modif: 11.07.2017 - 13:28:59) [17K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Skusme to!

Tema:Znovuzrodenie (Navrat ozivlych mrtvol - je to na vasej fantazii)
Deadline: 8.8.

hip-hop-lives.jpg

Ak sa mate chut zapojit, aktivne alebo pasivne, spravte prosim pip, alebo dajte K, nech vidno, ze tu niekto bdie.
Bola by skoda nechat LSK mrtvu, preco to vsetecne skusam. Nenechajte sa odradit predstavou, ze si tu riesim nejake prebujnele literarne ego samozvanej autority.

000001010006353201054481064110930836808908373624
co
 co      23.07.2017 - 20:30:46 [2K] , level: 2, UP   NEW
Yarina Yegorovna milovala hudbu. Každý večer sa presunula do jedálne, čo bola najväčšia miestnosť v dome. Opatrne odokryla staré rodinné piáno a zľahka sa dotkla klaviatúry končekmi prstov. V ten večer bola snehová víchrica, no v krbe rytmicky praskal oheň. Z rohu miestnosti občas zašuchotali noviny. To si čítal Yarinin muž, Timofei.

´Ideálny večer na voľné melancholické variácie.´ prebehlo Yarine mysľou. Sotva sa rozozvučali prvé akordy, bolo tu ešte niečo. Taký nejasný pocit – úzkosť alebo zlé tušenie. Trvalo iba pár sekúnd, čo bolo dosť dlho na to, aby Yarine po tele prebehli zimomriavky. Vzápätí pocítila, ako sa jej samovoľne stiahli svaly. Prešlo to do nepríjemného kŕča. Kŕč sa bleskove presunul Yarinimi ramenami až ku hrudi ako elektrický výboj. Nestihla zareagovať ničím, iba úľakom, ktorý prerástol v des. Keď si uvedomila, že bolesť je taká prenikavá, že sa nemôže ani nadýchnuť, vypleštila oči. Snažila sa ešte niečo povedať Timofeiovi, zavolať o pomoc. Ale z hrdla jej vyšiel iba chrčavý zvuk. Ruky vzápätí oťaželi a nekontrolovane uderili na klaviatúru. Miestnosť zalial neharmonický tón.

To sa už Timofei vymrštil z kresla. Dvoma veľkými skokmi preletel celú miestnosť a bol pri Yarine. Jeho zúfalstvo bolo hmatateľné. Nevedel či sa má skôr pokúšať nejako pomôcť Yarine alebo má zavolať doktora. Čas ubiehal v šialenom tempe. Ešte pred chvíľou pôsobili jedáleň, klavír aj oheň v kozube útulne. No teraz to všetko vyžarovalo ťaživú, až nepriateľskú atmosféru. Akoby sa celá izba chcela zrútiť na Timofeia, akoby to všetko kričalo „Aj tak nič nezmôžeš!“. Yarina bola mŕtva.

Privolaný lekár tiež už iba skonštatoval smrť. V Yarininom prípade to bolo obzvlášť skľučujúce. Zomrela pomerne mladá. Nemala ešte ani štyridsať rokov. „Dobrá smrť“ je taká, keď si človek odžije svoje, keď to už nejako aj čaká – cíti blížiaci sa koniec v kostiach. To sa nedalo o Yarine povedať a nepovedal by to ani Timofei. Sám seba nepovažoval za priveľmi poverčivého človeka, no počas bdenia pri Yarininom tele bol pripravený dodržiavať nepísané zvyklosti.

II
Ruské kultúrne tradície sú presiaknuté smrťou. Ako keby bol zánik ústredným motívom – to, ku čomu v konečnom dôsledku všetko smeruje. Ak niekoho zastihne smrť nepripraveného, nepovažuje sa to za nešťastnú náhodu. Je to zlé znamenie: duša mŕtveho môže odmietnuť odísť na druhý svet, kým so sebou nezoberie niekoho blízkeho. Taký človek potom začne bezdôvodne chradnúť, opúšťa sa, až sa jedného rána nezobudí alebo ešte skôr než zomrie, tak sa od strachu pomätie.

V tomto prípade by prichádzal do úvahy iba Timofei, pretože s Yarinou nemali žiadne deti. Aj keď mu napadli tieto nepríjemné predstavy, ľahko ich zahnal. Nepripisoval im veľkú váhu. Vedel, že ak dodrží všetky zvyklosti a nepohnevá si Yarininu dušu, tak sa nemá čoho báť. Dôležitá bola riadna príprava tela mŕtvej na onen svet, pričom všetko malo svoju skrytú symboliku. Bolo ju treba omyť, obliecť do jednoduchých bielych, nedošitých šiat s čiernym opaskom a popri tom odriekavať posmrtné verše „Tento odev nepatrí tomuto svetu, ani tvoje telo mu už nepatrí.“ Na hlavu sa položila biela čelenka, taká ako sa dáva mŕtvym.

A hlavne nesmel Timofei zabudnúť pribaliť do truhly Yarinine obľúbené veci. Trápilo ho, že tá najdôležitejšia vec – piáno – sa do truhly nezmestí. A tak dlho a dôsledne premýšľal, ako to vyriešiť. Skrsol mu v hlave nápad, že jej pribalí noty – zbierku etúd od ruských klavírnych veľmajstrov. „Snáď bude na onom svete nejaký klavír. Aký by to bol posmrtný život bez hudby.“ Prihovoril sa zo zvyku svojej žene, a bol spokojný, ako dobre to vymyslel.

Mŕtva musela zostať po tri dni v dome, pretože taká bola tradícia. Ak by sa duša chcela ešte vrátiť do tela, bolo potrebné ponechať jej dostatočný čas na rozhodnutie. Až potom mohli nastať smútočné obrady. Počas tejto doby sa v dome schádzali susedia, širšia rodina a vôbec všetci, ktorí sa chceli s Yarinou rozlúčiť.

III
Bol február a v chráme počas obradu takmer mrzlo. Všetko bolo dôstojne nachystané. Na svojom mieste stáli ikony a pri nohách mŕtvej, v otvorenej truhle bol položený peceň chleba. Timofei stál pri svojej žene. Striedali sa tu smútiaci príbuzní. Klenbou sa ozývali náreky a smútočné žalmy, ktoré odriekaval kňaz obchádzajúci telo so zapálenými vysokými sviecami a kadidlom.

Timofei pozeral na Yarininu voskovo bielu tvár. Bola to posledná možnosť rozlúčiť sa. Bude mu chýbať. Zažili spolu veľa pekného.. Nachvíľu sa mu zazdalo, že Yarina pohla kútikom úst. ´Asi mám už vidiny z vyčerpania.´ pomyslel si. No o malú chvíľu si zreteľne všimol, ako sa Yarine nadvihli viečka. Nebolo to zdanie.

Yarina sa prebúdzala akoby z hlbokého spánku, až úplne otvorila oči a posadila sa. Trvalo to iba pár sekúnd a chrámom otriasol všeobecný úľak. Yarina sa nechápavo poobzerala okolo seba. Zbadala vystrašenú tvár svojho muža aj preľaknuté tváre smútiacich. Zdvihla ruky a obzerala si ich, ako keby to bolo prvý krát, čo niečo také vidí. Na tvári sa jej zreteľne objavil vydesený výraz. Doširoka otvorila ústa a vydala zo seba hrôzostrašný, neľudský zvuk plný hrôzy. Timofeiovi sa zdalo, že chrám podľahne sile toho vreskotu a zrúti sa. Yarina nevedela s vreskotom prestať.

Darmo sa okolo nej zbehli ľudia, darmo sa ju (na smrť bledý) Timofei snažil upokojiť. Ako keby ani nepotrebovala nadýchnuť sa. Vkuse jačala od hrozného zdesenia a celá sa pritom triasla. Vtom, tak ako vreskot začal, tak náhle ustal. Yarina spadla späť do truhly. Akurát oči mala doširoka otvorené a na tvári jej zostal onen vydesený výraz. Bola mŕtva. Už druhý krát a definitívne.

Chrám sa naplnil zlovestným šepotom. Timofeia zalial studený pot. Všetky pohľady sa upierali na jeho ženu a na neho. Čo zanedbal? Zabudol na niečo? Nebolo to dobré znamenie.

IV
Yarinu pochoval, no po obrade mu zostal na hrudi zvláštny pocit. Prikrádal sa najprv nenápadne, no pozvoľne rástol a naberal na nástojčivosti. Od tej príhody na Yarininom pohrebe sa mu všetci vyhýbali – aspoň sa mu tak zdalo. Pravda je, že ani on moc nevychádzal von z domu. Veď kto už by len mal záujem udržiavať vzťahy s človekom, ktorý čoskoro zomrie „zlou smrťou“.

Z počiatku sa snažil strach zaháňať nejakou činnosťou. Najskôr sa mu to aj darilo. No čím viac premýšľal nad tým, čo sa to vlastne na pohrebnom obrade stalo, jeho strach rástol a silnel. Až v istom momente, ktorý nebolo celkom dobre možné vystihnúť, prepadlo Timofeia veľmi jasné vedomie, že ho čaká istá smrť. Bolo to večer, už za tmy. V kozube horel oheň ale jeho praskanie bolo akési nepriateľské. Znelo skôr ako prskanie alebo zlovestný sykot.

Timofeia zamrazilo. Končatiny mu zmeraveli a zostali ľadové, hoci v dome bolo príjemne teplo. Zrenice sa mu rozšírili a v perách cítil mravenčenie. Dychčal ako pes a pocítil obrovský smäd, ktorý nedokázal uhasiť ani niekoľkými pohármi vody. Pilo sa mu len ťažko – tak veľmi mal stiahnuté hrdlo – akoby ho niekto škrtil. ´To isto Yarina.´ prebehlo mu mysľou. Pri tej myšlienke ho dávilo. Vyvracal sa, no neuľavilo sa mu. Začal pobehovať po dome sem a tam, iba pre samotnú činnosť. Veci v dome, ktoré tak dôverne poznal, sa zrazu zdali veľmi cudzie a všetky naháňali strach. Všetky mu pripomínali mŕtvu ženu. Pripomínali mu, že si príde po neho.

V
V tú noc Timofei nezaspal a nespal ani cez deň, ani ďašiu noc.. až na druhý deň sa mu podarilo nachvíľu zadriemať. Sníval sa mu sen. Videl svoju ženu ako na neho volá, ako ho vábi. Vystúpila z klavírneho krídla ako z truhly a ťahala ho so sebou. Timofei sa vo sne bránil. Nechcel ísť. Na to jeho žena spustila vreskot ako vtedy v kostole.

Timofei sa prebudil v stave väčšieho vyčerpania ako zaspával. Nič mu nechutilo jesť. Začal s pitím. To jediné dokázalo ako tak oslabiť prúdy myšlienok, ktoré sa ku nemu valili. Urobil všetko, čo bolo v jeho silách. Chodil každý deň na Yarinin hrob, odriekaval modlitby, zavolal kňaza aby vysvätil miesto, na ktorom Yarina prvý krát zomrela.. No nepomáhalo nič.

Timofei chradol. Okrem toho že pil, takmer nejedol a veľmi málo a nekvalitne spal. Vždy ho zo sna budili nočné mory. Niekedy od samého vyčerpania už ani nedokázal zaspať. Stávalo sa mu, že ako zavrel oči, krútila sa s ním celá posteľ, celá izba, celý dom, dokonca celý vesmír sa krútil v tme a tichu, ktoré znelo skôr ako hlasitý šum. Všetko to padalo na neho.

Mával pocit, že ho zvnútra rozdrapí. Občas zabáral hlavu do dlaní alebo ňou narážal do steny, nechtami olupoval omietku. Snáď aby sa presvedčil, že to čo prežíva je skutočné, že ešte je nažive. Pri dávení mal zase pocit, že sa z neho vylejú vnútornosti.
Vyčerpávalo ho to, no aj tak musel. Aspoň nachvíľu ho to nútilo sústrediť sa na niečo iné, než na strach. No trvalo to vždy iba krátko, kým neprišiel ďalší prúd myšlienok a všetko sa začalo odznova.

Pri chôdzi sa mu podlamovali nohy, no aj tak sa vkuse prechádzal. Ruky sa mu triasli, snažil sa zhlboka dýchať, no to jeho stav tiež iba zhoršovalo. Takto prešlo niekoľko týždňov a všetci v dedine už tušili, čo bude nasledovať.

VI
Raz v noci, keď sa Timofei snažil neúspešne zaspať v delíriu z vyčerpania, zazdalo sa mu, že počuje hrať piáno. Pozorne nastražil sluch a najprv nevedel rozlíšiť šum vo vlastnej hlave od iných zvukov. Avšak po chvíli to počul znova,tentokrát celkom zreteľne. Zdalo sa mu, že je to Liapunov, tak ako ho hrávala Yarina. Zdalo sa, že zvuk prichádza z jedálne. Timofeiovi uderila do hlavy vlastná krv. V hlave mu skrsla spásonosná myšlienka. „Už viem čo chceš Yarina!“ vykríkol vo vytŕžení, ako keby tam v jedálni skutočne bola jeho žena a hrala na piáne Liaponuvu etudu Rondes des fantomes. Jeho žena mu chcela čosi povedať.

Aj keď sa v ten večer alkoholu nedotkol, bol teraz v eufórii, opitý vlastným nápadom. Bolo to veľmi zvláštne rozpoloženie. Vzhľadom k tomu, čo zažíval posledné týždne keď mal pocit, že ledva dokáže dýchať, že sa mu zastaví srdce – samé od seba - a prestane obiehať krv v tele, pretože sa cítil taký vyprázdnený zo životnej energie.

Pocítil zvláštny nával sily. Ako v nejakej horúčke, rozbehol sa do predsiene, zobral zo zeme behúň a utekal do jedálne. Zdvihol piáno z jednej strany, podkopol podeň behúň a potom spravil to isté z druhej strany. Vnímal koordinovanú prácu vlastných svalov a pociťoval pri tom veľkú spokojnosť. Dalo by sa to označiť ako bazálny stav vyrovnanosti so sebou, so životom. A tak ako bol – v nočnej košeli a bosý - sa vydal von do tmy, ťahajúc za sebou behúň s piánom.

VII
Bola marcová noc a vonku mrzlo. No Timofei necítil, že mu omŕzajú nohy. Nebola mu vôbec zima. Myšlienka, že zanesie Yarine ku hrobu klavír, čím sa vyslobodí z istej smrti, ho tak opantala, že nemyslel už na nič iné. Bol ako posadnutý. Napriek zúboženej forme, v ktorej sa nachádzal, robil všetko mechanicky a s veľkou dávkou ľahkosti. Jeho telo zrazu nepoznalo žiadne limity, žiadne iné potreby, iba preniesť piáno z bodu A do bodu B. A skutočne,išlo tu o holé prežitie.

Keď dorazil na cintorín, takmer svitalo. Vonku bolo dobrých mínus 15. Dotiahol piáno k Yarininmu hrobu a až tam sa zvalil – tak ako bol - na zem. Ťažko dýchal, no usmieval sa. Dokonca sa mu zdalo, že je naozaj šťastný. Hlavou sa oprel o piáno s tým, že iba nachvíľku zavrie oči, kým načerpá silu na návrat domov. Telom sa mu rozlievalo príjemné teplo. Splýval – s klavírom, s ľadovou zemou aj s rannou oblohou. Jeho vyčerpanie sa rozlialo do priestoru. Timofei pomaly zaspával oslobodzujúcim spánkom. Necítil už, ako mu tuhnú od mrazu končatiny. Nevšimol si ani, že sa začalo brieždiť. To sa iba svetlo rozlialo celým jeho vedomím malú chvíľu pred tým, než vydýchol naposledy. Ráno ho tam našli susedia. Stále sa usmieval. Lekár skonštatoval smrť zamrznutím, no všetci v dedine vedeli svoje – že si preňho zo záhrobia prišla Yarina a že Timofeiova smrť bola nevyhnutná.

000001010006353201054481064110930836808908370038
co
 co      14.07.2017 - 17:42:47 , level: 2, UP   NEW
teraz pozerám pravidlá a mám otázku. Vyhrám aj knihu? (trolling)

00000101000635320105448106411093083680890837003808370084
▲
       14.07.2017 - 20:31:42 , level: 3, UP   NEW
urcite! na stiahnutie z kyberia kniznice

0000010100063532010544810641109308368089083700380837008408370086
co
 co      14.07.2017 - 20:34:58 , level: 4, UP   NEW
,)

000001010006353201054481064110930836808908369762
2pug
 2pug      14.07.2017 - 08:12:28 , level: 2, UP   NEW
to je jedno aký formát? akoze poviedka?

00000101000635320105448106411093083680890836976208369768
▲
       14.07.2017 - 08:37:11 , level: 3, UP   NEW
tu sa neriesi forma. tu sa zbieraju kacka.

000001010006353201054481064110930836808908368230
ea
 ea      11.07.2017 - 16:13:42 [1K] , level: 2, UP   NEW
co je inak s palinom? palino come back!

000001010006353201054481064110930836808908368179
er1c0s
 er1c0s      11.07.2017 - 15:12:21 , level: 2, UP   NEW
hlasim sa! ale ked nic nenapisem, nezlyncujte ma pls. thx.

000001010006353201054481064110930836808908368168
co
 co      11.07.2017 - 14:58:49 , level: 2, UP   NEW
och, aká téma :)

0000010100063532010544810641109308362622
▲
       28.06.2017 - 12:49:26 [1K] , level: 1, UP   NEW
je tu este niekto? ozivime to tu?

000001010006353201054481064110930836262208367056
co
 co      08.07.2017 - 22:35:02 , level: 2, UP   NEW
išla by som do toho ale vyzerá to, že budeme iba dvaja :)

000001010006353201054481064110930836262208362772
edvard gray
 edvard gray      28.06.2017 - 17:24:05 , level: 2, UP   NEW
ked uz sem si napisal, prosim poznate niekto palina osobne? niekto z piestan?
uplne sa stratil v 2015. neraguje ani na phone ani na maily.
dufam ze sa ma dobre..

00000101000635320105448106411093083626220836277208364115
cyberpunker
 cyberpunker      01.07.2017 - 11:07:00 , level: 3, UP   NEW
fu, a ja že prečo to tu zakapalo. Snáď sa má fajn.

0000010100063532010544810641109308064752
SYNAPSE CREATOR
 ππ      02.01.2016 - 11:35:02 (modif: 02.01.2016 - 11:37:15) [2K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!
prosim Vas, spomenula som si, ze niekto sem, asi do blogov pisal nejake sci-fi na pokracovanie
bolo to hrozne dobre, ale jedine co si z toho pamatam bola nejaka hlava na stolicke, alebo mozno hlava v travniku? malo to mrte k, takze to urcite citalo vela ludi
niekto ukradol niekoho sestru alebo tak nejak? velmi absurdne to bolo, take lynchovske
spomente si niekto, hrozne rada by som si to zasa precitala

0000010100063532010544810641109308040903
Terezit
 Terezit      22.11.2015 - 12:15:58 (modif: 23.11.2015 - 14:48:30) [10K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
čaute, ja len že budem čítať Terezita the Proletarian, alebo ma bude niekto iný čítať na Literarnom soiree v ZA stanica Zariecie a aj 3.12. na Literarnom soiree v Bratislavke v cafe Sherz. Dojdite, dáme si vínečko alebo čo, budem sa tyešiť!
685812243307_1635400006734819_6929947703904696808_n.jpg

0000010100063532010544810641109308040375
truce_erizame
 truce_erizame      20.11.2015 - 23:22:15 [2K] , level: 1, UP   NEW
nove kolo!

0000010100063532010544810641109307903583
palino
 palino      04.05.2015 - 12:13:41 [4K] , level: 1, UP   NEW
Rezké kolo! Sa účastnilo 10. príspevkov, 9 autorov, jeden po funuse. Nikto nenapísal o poslednom dni faši blogerky či vyhoretej feministiky na dôchodku, neboli použité všetky písmená arménskej abecedy, bavil som sa aj počas depky. Teší ma vaše snaženie. Keď bude boh vyhodnocovať plusy a mínusy na nebeskej bráne, toto opomenie. Pardon.)

And the winner is id Terezit https://kyberia.sk/id/7882593 Blahoželám!

0000010100063532010544810641109307903495
Terezit
 Terezit      04.05.2015 - 10:43:04 , level: 1, UP   NEW
vyhodnotenie?

0000010100063532010544810641109307871187
zjazdar
 zjazdar      23.03.2015 - 09:05:27 , level: 1, UP   NEW
palino, kolko je povolenych sutaznych prispevkov od jedneho cloveka k jednej teme?

000001010006353201054481064110930787118707871325
palino
 palino      23.03.2015 - 12:13:53 , level: 2, UP   NEW
neobmedzene.)

0000010100063532010544810641109307871020
palino
 palino      22.03.2015 - 21:00:44 [9K] , level: 1, UP   NEW
Nápad na tému prišiel pri úvahách o tom, aké by to bolo, ak by sme vedeli, že deň X bude pre svet posledný. Pre niekoho strastná, pre iného radostná novina. Samozrejme, to je iba priblíženie, ako som prišiel k tejto téme, interpretácia témy je, ako vždy, voľná.

V zmysle ankety som falokraticky rozhodol:

TÉMA : POSLEDNÝ DEŇ



dedlajn: 23. 4. 5 illuminati confirmed
píšte, čítajte, hlasujte, zvestujte, milujte.)

000001010006353201054481064110930787102008012021
slavisa rubinstein
 slavisa rubinstein      07.10.2015 - 19:02:44 , level: 2, UP   NEW
Mohol byt tak april. Sedel som na posteli. Pozeral som sa oknom na protilahlu strechu. Vecer predtym, vecer ktory ako jeden z mnohych nemal rano, ten moment som pozeral na strechu oproti. Na nej sa odohravala svadba moreny a Tchora. Pre mna to bolo upozornenie ze pagan rituals sa opat biju s mytologiou. Nejaky cas predtym som sa mojmu lekarovi predstavil ako Lokiho prava ruka. Psychoticka faza schizoafektivnej poruchy. Svadba aj slovna vizitka. Nevladzem takto dalej. Nie ze by som nemal ludi okolo mna co ma maju radi a rady. Nie ze by neexistovala cesta von z mojej mizerie.Ide to liekmi. Ale tie lieky sa daju pouzit aj inac. Okontrolujem si zajtrajsi pohovor ako Front Desk Manager. Chcem robit nieco s jazykmi. Nedavno som si predsavzal ze sa naucim srbochorvatsky. Teda srbochorvatski. Len som lenivy na azbuku. A som lenivy aj robit nieco s mojimi problemami. Nad touto rekurentnou myslienkou som prebdel mnoho noci. Idem do toho dnes. Na tanieriku si zrovnam z kazdeho lieku cirka stonasobnu davku. Zjem to. Dva dni o sebe neviem. Odvtedy som o jednu skusenost bohatsi. Je to mimochodom trestny cin. Nepoznam premlcaciu dobu. Ak som Vam niekedy ublizil vravim posledne pardon. Po dvoch dnoch sa pomaly vraciam k sebe. Dnes je siedmeho oktobra. Som sest mesiacov po planovanej smrti. Moja laska z tretej triedy na strednej ma dnes sviatok. To tak uz byva ze ked neurobite prvy krok tak dievcatam rastu bruska a prsteniky sa blistia a vy ostavate sami, sediviete, prestavate sa smiat a citite sa ukrateny o mladost. Mam coskoro tridsat. Zivot je predo mnou. Skusim vykrocit spravnou nohou. Allons-y...

000001010006353201054481064110930787102007901085
truce_erizame
 truce_erizame      30.04.2015 - 10:36:34 [6K] , level: 2, UP   NEW
1. Stresujem iba z toho, že 24 hodín je v mojom merítku príliš krátky čas na všetok hedonizmus, ktorým by som tu rada zakončila svoj pobyt. Preto už roky trénujem. Spomaľujem čas, predlžujem hodiny a dni do týždňov, mesiacov. Skúšali sme nonstop party, ale človek sa musí trochu vyspať. Zaujímavé to začína byť až tretí deň. To mi bývalo jedno, že som si sama vo svojej hlave. Ľudia boli len doplnky, hovoriace hlavy. Buď povedz niečo zaujímavé, alebo len buď kde si, doplnok interiéru, počítačom generovaná postavička na architektonickom návrhu.
Idem po ultimátnom zážitku, hladám gnozu, kybergnozu, boha. Malichernosti vzťahov nechápem, nevadí mi že všetci umrieme. Vadí mi, že som nenašla transcendenciu, dokonalú extázu.
Možno teraz, naposledy, keď sa pridá inštinktívny strach zo smrti, sa mi ukážu tie chýbajúce dvere, ktoré vedú za stenu organických psychických zázrakov. Odhodím telo ako použité médium.


2. Radosť z jednoduchej mágie všedného dňa, niečo chcem, a svoj zámer pretavím v niečo, v akt, v dielo. Pečiem chleba. Koho len napadlo pomlieť múku, pridať vodu, čas a teplo?
Každý týždeň nový zázrak, zamiešam ingregiencie a niečo vznikne.
Deti. Pred nedávnom tu ešte neboli. Dnes tu sú, mojej krvi, učia sa odo mňa dobré aj zlé, nastavujú mi zrkadlo. Aha aký človek. Tieto ešte nevedia o tom, že je možné vedieť, a vedieť o tom že vieš. A že sa to ľahko premení na zrkadlové bludisko.
Vymetám z domu prach, zbytky opadaných ľudských tiel. Vlasy, nechty, šupinky kože, reziduá rastu, vývoja, opotrebenú príťaž. Zrazu sa lepšie dýcha, a dom je opať domov.
K čomu všetka táto snaha? Aby som na onom svete dokázala podobne presúvať novú hmotu? Alebo je toto snaženie blbá márnosť, že, radšej som mala zostať v roli šamana, gnostika?
Zoberiem piknikový koš, a vyberiem sa s rodinou k moru, na poslednú party? Neviem si predstaviť že si tam sebecky naložím acid a zostanem si vo vlastnej hlave.
Tak budeme asi len tancovať, držať sa za ruky, čo ja viem.
Možno im pomožem keď to príde, aby netrpeli.
A čo on, budem ho držať za ruku? Alebo tak ako bolo povedané už milionkrát, že ako pri narodení, tak i na konci, každý sám?

3. Rovnaký nápad mali v tejto krajine opať raz všetci, triezveho ma nedostanú. Situácia nie nepodobná piatočnej fronte pri pokladni supermarketu než začne šabat.
Nie nepodobná piatkovej noci, predrať sa k baru, nájsť zašukať, opiť sa, zajtra je koniec sveta. Hlava na hlave, toto som chcela dopiči? Mala som zostať v Prahe, tam sa berú v dave aspoň akési ohľady, toto slepé nemilosrdné sebectvo má ďaleko od zamilovaného spoločenstva hipíkov na Ozore.
Každý s veľkou lyžicou, sám na konci sveta, a nedokáže sa napiť.
Zaslúžime si anihilovať, a nie je to príliš dostojná recyklácia.

4. Sme vedeli že to príde, ale koho pozveš na zatváračku, a kto nakoniec príde? Poznáme sa maximálne na sedem hopov, ale zísť sa nedokážeme. Čo sa nestihlo doteraz, už nejde dobehúť.
Čakanie ma ubíja, tak pijem. Nonšalantne sa oddávam alkoholu a rozprávam na počkanie skazky o tom, čo čaká v posmrtnom tuneli.
Na krku mi visí egyptský symbol Brány, ale možno už dali nový zámok.
Zhebneme. No a čo.
Zdravím pod kopcom Sisyfa.

000001010006353201054481064110930787102007895449
akira
 akira      22.04.2015 - 22:59:59 [7K] , level: 2, UP   NEW
Na parapet Ivanovho bytu dopadali kvapky moskovského dažďa ako malí ninjovia. "Bác ! Ííja !", tupý úder a výkrik, ako z inštruktážneho videa karate. V Ivanovej hlave prebiehali miliardy molekulárnych popráv. Nemilosrdná krvná riava odtŕhala blahodarné molekuly alkoholu od prívetivo teplých mozgových buniek a posielala ich do vyhnanstva na ešte nespevnené ostrovy Ivanovej pečene kde podliehali konečnému rozkladu. V Ivanovej hlave sa chemický proces a zvuková kulisa zliali do hrozivého sna, v ktorom sledoval hlučnú smrť svojich alkoholických priateľov prevtelených do maličkých postavičiek ako väzeň z mliečneho baru strážený dvoma téglikmi kefíru so samopalmi.

Sen by možno upadol do zabudnutia, keby ho vo vhodnej fáze neprerušila kozmická loď strieľajúca ohnivé červené meče, zničená fotónovým torpédom. Topánky značky "Foton Fashion" boli už druhým rokom hitom u moskovskej strednej vrstvy. Topánka zapadla do kúta a pri pohľade na svietiace červené číslice budíka sa Ivan prebral. Keď sa nadýchol, aby mu príval kyslíka umožnil zistiť čo to bolo za srdcervúce výkriky, uvedomil si že to bola jeho pravá prieduška. Dostal chuť na cigaretu. Kedže býval v podnájme a domáca neznášala zafajčené koberce a nábytok, musel sa premôcť a vrhnúť sa do náruče nepriazne počasia na balkóne. Na cestu si uvaril kávu ako pravý gentleman. Dve deci pressa s vytlačenou polkou citróna. Moknúc popíjal nápoj čo by postavil na nohy aj mŕtveho slona a potom ho bleskovo zas zabil bez jediného zaváhania či zakolísania. S kyslým ksichtom poťahoval z cigarety.

Keď sa vrátil do obývačky, rozhodol sa že si pustí nejakú hudbu. Jeho priateľka mu na liečbu opice odporúčala spievajúce tibetské misy. Poslúchol ju, aj keby v tom momente radšej spieval on a nie do tibetskej, ale do moskovskej misy. Spustil obskurný prehrávač s bezdrôtovými slúchadlami, a rozvalil sa na diváne. Zaspal vo zvukoch mís ktoré rozospievali tibetskí mnísi. Keďže spal niekoľko hodín, prehrávač neskončil s posledným tónom vznešených tibetských mníchov. Pokračoval nahrávkami tak ako boli uložené na pomerne veľkom disku prehrávača. Po mníchoch nasledovala osemhodinová nahrávka s motivačnou knihou. Kniha začínala citátom o tom ako sa nejaký cestujúci viezol s Pablom Picasom vo vlaku, a pýtal sa ho prečo maľuje nereálne - zdeformované vízie. Na to sa ho Picasso spýtal, čo považuje za realitu. Chlapík vytiahol fotografiu svojej manželky. "Je nejaká malá a placatá!", odvetil Picasso. Ďaľej nasledovali bežné motivačné kecy o tom ako je každý človek jedinečný, a ako má svojej jedinečnosti prispôsobiť svoj život.

Ivan sa zobudil na ďaľšiu dávku svetelných mečov umlčaných fotónovými torpédami. Druhý čas na budíku ktorý už nebolo možné ignorovať. Ivan odhodil vybité rádiové slúchadlá. Akurát dosť času na rýchlu sprchu, a cestu na šichtu.

...

"No ukážte sa holúbkovia, akí ste mi zase triezvi", Anton Michailovič dával v depe Moskovského metra dýchať svojim podriadeným, revízorom, do prenosného merača hladiny alkoholu. "Ivan zasa máš zbytkáč. Ale môžeme sa na to vysrať. Hladina je nízka." "A nebudem riadiť kozmickú loď", doplnil Ivan - absolvujúc tento rozhovor asi po miliónty raz. "A nebudeš riadiť kozmickú loď", zopakoval nadriadený mierne nahnevaným hlasom, dávajúc najavo nevôľu nad tým že ho Ivan neberie vážne, aj keď priviera oko a mohol by ho na hodinu vyraziť.

Na jednej zo zastávok nastúpili s dvoma kolegami do hrkotajúceho vagóna metra. Po chvíli si dali na rukáv pásky revízorov a spod tričiek vytiahli odznaky. Podarilo sa mu lapiť asi devätnásťročného dlháňa. "Keď nemáte lístok musíte zaplatit p-o-k-u-t-u !" "Nemusíš mi to hláskovať retard. Hovorenie ti moc nejde. Ale asi si športovec, obratný, tak si naser na ksicht !" "Netykajte úradnej osobe." Blížila sa stanica. "Vieš čo ty úradná osoba, ja si vieš čo môžem s pár rublíkmi, tu máš sto dolárov !", odvetil dlháň mávajúc Ivanovi stodolárovkou pred tvárou. Otvorili sa dvere. Náhle mĺadík vyhodil stovku do vzduchu. Ivan sa po nej inštinktívne natiahol, zacítil tupú bolesť na tvári, zatmelo sa mu pred očami a spoadol na zem. Dlháň obratne zachytil stodolárovku a, využijúc moment prekvapenia, zmizol v dave na eskalátoroch.

"Ilja Stovkár zase vyčíňal.", smial sa kolega v čakárni potom čo Ivanovi obézna doktorḱa so sestričkou zasádrovali zlomený nos. Do konca týždna mal voľno. Vybral sa teda domov, a s najlepším tekutým priateĺom človeka si ľahol na diván. Nové molekuly alkoholu sa prisávali na mozgové bunky ako novorodenci na prsia svojich matiek. Ivan zaspával tiež ako novorodeňa.
...

Inžinier Frolov bol hlavným architektom automatického systému nukleárneho odstrašovania Ruskej Federácie zvaného Mŕtva ruka. Takýto projekt si vyžadoval muža činu. Vačšinou platila zásada prísneho utajenia. Stávalo sa, že to čo mohol kolegom povedať bolo absurdné, a to, čo nebolo absurdné bolo prísne tajné. Aby sa veci pohli dopredu, musel mnohé veci vykonať sám, čo mu dávalo úžasnú moc. Frolov bol tiež blázon, ale blázon ktorý prešiel všetkými testami. Na rozdiel od iných bláznov mal však oveľa vačsiu moc, nie ako dáky cvok čo dokáže zabiť matku s dieťaťom, alebo zhodiť z oblohy lietadlo plné pasažierov. "Načo niečo v malom podpáliť, keď to môžem odpáliť vo veľkom!", hovorieval. Ale dlho na to nenašiel odvahu. Až jednoho dňa sa chcel sústrediť na svoje vnútorné hlasy a dal si na hlavu synove slúchadlá. Nevšimol si, že ich zapol. V jeho mozgu zarezonovala hudba tibetských mníchov a potom ho zaujala vtipná príhoda s Picassom. Zistil že je jedinečná osoba.

Všetci si mysleli že odpaľovací systém je veľmi zložitý. Vlastne ho tvoril vysielač, maskovaný v hrdzavých vagónoch. Vysielač vydával bzučivé zvuky ktoré rádioamatéri nazývali "Ruský bzučiak". Každé zabzučanie deaktivovalo systém na určitú dobu. Posádka záložného pracoviska monitorovala signál a v pripade prerušenia primárneho signálu zapla záložný. Pokiaľ sa neozval ani ten, predpokladalo sa že ruské územie zničil nepriatelský úder. Všetky rakety prešli do neprerušiteĺného útočného módu. Prehral sa precítený prejav dákej politckej špičky (keby niekto predsa len prežil a počúval rozhlas). A potom sa odpálili rakety na celý svet.

Frolov myslel na všetko. Zákerný výbuch zničil, napriek bezpečnostným opatreniam ktoré sa mu roky darilo obchádzať, obe pracoviská. Keď predstavitelia štátu počúvali prejav šialenca, o Pablovi Picassovi a jedinečnosti vedeli že je koniec.

.......

Ivan sa zobudil práve niekde v prostriedku prejavu, ku ktorému ráno poskytol inšpiráciu. Zistil, že na WC nechal rozsvietené svetlo. Jeho matka mu vtĺkala do hlavy že elektrickou energiou má poctivý pracujúci človek šetriť. Chvíľu ho zožieral pocit viny. Nakoniec sa v tej tragickej, ale ním ani náznakom netušenej situácii rozhodol pre posledné - trochu hrdinské a mierne nihilistické gesto "A čo, seriem na to, bárs by ten svet aj vybuchol, dnes na hajzli nezhasnem !"

000001010006353201054481064110930787102007895298
palino
 palino      22.04.2015 - 19:01:04 [5K] , level: 2, UP   NEW


I.

Poznal som zásadného človeka. Falzifikoval Darwina, prekonal Hegla, nasledoval Mozarta. Nikto si ho nevšímal. Nikto si ho nepamätal. Nepodelil sa. Umrel.

II.

Päť chlapov sedí pri pive. Jeden rozpráva o žene, ktorú stretol. Štyria si vizualizujú jej prednosti. Čašníčka prináša ďalšie kolo. Chvíľa sexuálne nabitého ticha a úsmevných pohľadov. Jeden z nich si neskôr vypýta číslo. Dovolá sa do pohrebníctva. Ďalší začne rozprávať o novom modeli auta, ktoré si nemôže dovoliť. Ostatní sa predbiehajú v dopĺňaní znalostí z oblasti spotreby a dostupnosti náhradných dielov. Je čas prejsť na tvrdé. Najsmelší otvára tému neistoty a strachu z budúcnosti. Nevie či má začať stavať teraz alebo najskôr založiť rodinu. Ostatní sa podelia o svoje problémy. Debata naberá abstrakcie a pri piatom poháriku už nestačí svetský slovník. Krčmu zatvárajú a chlapi sa na bare držia za plecia. Chcú si ešte objednať, podržať nachvíľu v sebe rozlievajúcu zraniteľnosť, moment bratstva a pocit spojitosti, odlúčenosti so svetom. Jeden zavelí a odídu na diskotéku.

III.

Upravená žena sedí v kaviarni. Prichádzajúci muž si sadne. Vzájomne sa prezerajú, ale tak, aby sa ich pohľady nestretli. Žena má na stole pohár vína. Pohrá sa s vlasmi. Muž sa postaví a smeruje k žene. Žena klopí zrak a pýri sa. Muž prechádza okolo nej a smeruje na toaletu. Muž sa nevráti.

IV.

V meste žijú ľudia, ktorých spájajú iní ľudia. Nie všetci sú priateľmi. Stretávajú sa vo voľnom čase na rovnakých miestach. Niektorí majú medzi sebou romantické zväzky. Niektorí čakajú na svoju príležitosť, kým sa aktuálne romance rozpadnú. Dočasne predstierajú nezáujem a radosť zo stretávania svojich sokov. Po čase sa preskupuje zloženie párov. Vznikajú nové napätia, nevraživosti, tiché nepriateľstvá. Ľudia sa ďalej stretávajú. Čakajú na zmenu, vzrušenie z ich sedimentujúceho života.

V.

Piaty rok v open office. Žena sedí so slúchadlami na ušiach a neprítomne vypĺňa excelovskú tabuľku. Do vylešteného okna narazí jastrab. Žena v úľaku pozoruje ako padá zo sto metrovej výšky kolmo na chodník medzi ľudí. Nerušene prekračujú jeho zvyšky. Na druhý deň sa zbalí a odchádza preč z mesta.

VI.

Jeleň spozornie. V húštine zbadá krikľavý stan. Preľakne sa a utečie. Premáha ho zvedavosť a po pár ostýchavých útekoch sa priblíži. Na zemi vidí nehybnú bledú ženu, po ktorej lozí háveď.

X.

Astronómovia pozorujú Zem zo Zeme. Nový teleskop umožňuje vidieť cez červiu dieru. Ku Zemi sa približuje obrovské teleso z vesmíru. Teleskop zaostrí na zreteľné štruktúry na povrchu oceánu. Nadrozmerné tvory pripomínajúce jaštery popíjajú nápoje, držia sa za končatiny. Spolu vytvárajú kilometre dlhé zreteľné geometrické obrazce. Jeden z astronómov prepíše útvary do univerzálneho translátora. Na displeji sa zjaví: „ Milujte sa a nemnožte sa. Keep it in the ground! 43?“

000001010006353201054481064110930787102007888337
▲
       14.04.2015 - 16:09:39 [3K] , level: 2, UP   NEW
tam kde sa bezpodmienecna sebakontrola stava zivotnym meradlom, sedel v bare so sklonenou hlavou.
chvilu pluje na zem drobne cierne sliny, spotenou ciernou rukou odrata bankovky, nakoniec polozi vsetko na pult a odchadza.
sedi v elektricke, po nohach mu steka cierny pot. steka na dlazku, premaca latku nohavic, vytvara male cierne mlaky, ktore sa spajaju v drazkach. ludia sa od neho vzdaluju, aj on straca chut cestovat a vystupuje.
opiera sa o stlp, ktory je cierny. obcas pozrie na cestovny plan, obcas na iduce auta. nakoniec unavene odkraca, za nim cierne slapaje.
lezi vo vani, ponoreny pod ciernou hladinou, po spicky vlasov, po tme. niekto zvoni, nechce ist otvorit, po chvili pocuje vo dverach kluc.
stoji nad vanou cierny az po paty, snazi sa jej ist naproti. stretnu sa v chodbe, drziac sa zarubne chce nieco povedat. z prsta mu padaju cierne kvapky, ona len s krikom pusta kluce na dlazku a uteka prec.
sedi pri rieke, uprostred ciernej baziny. kazdy sa jej vyhyba, nikto tadial nepojde, ani pes.
neskor ho odtial odvezu, vraj: znecistuje riecne rameno, vraj: tym ciernym svinstvom zamoril cele okolie, vraj ani tam nevedia co s nim.
lezi na pusti, ruky dokoran a nad nim vybuchuju male cierne hriby. dycha zhlboka a vie ze prichadza koniec, no netusi aky. cierne hriby su coraz vecsie.
prichadzaju americki vedci a vystreluju ho do pice na Mars.

000001010006353201054481064110930787102007884508
Terezit
 Terezit      08.04.2015 - 21:26:27 [1K] , level: 2, UP   NEW
Foter včera vyšiel po dvoch rokoch z basy v Leopoldove.
„Father?“
Mal dlhy.
„Yes, son?“
Bol gambler.
„I want to kill you.“
Bol to jeho posledný a môj prvý - DEŇ.

And now back to the acid, daily motherfuckin’ and crystal ship.

000001010006353201054481064110930787102007882593
Terezit
 Terezit      06.04.2015 - 21:45:45 [9K] , level: 2, UP   NEW
Našiel som v lese kus včelieho plástu, visel z drôtika na drevenom ráme. Odtrhol som ho a namieril proti slnku. Uvidel som desiatky sĺnk. Fakt, skús to a uvidíš. Desiatky jantárových sĺnk. Amber. Kopec šesťuholníkových striptérok. Alebo, vieš čo, radšej to neskúšaj.
Teplo desiatok sĺnk v mihu roztopilo ščavnaté voskové minibunky a všetko mi to stieklo po prstoch. Nos mi obtrela medová vôňa spolu so smradom spálených včelích hláv. Vylízal som to všetko z prstov a pozeral na desiatky sĺnk pravidelne rozostavaných na oblohe, ktoré tam otlačil plást.
Spálili ma, tak ako boli, pekne, postupne, ako posledného chudáka, tam, v lese. Fakt, zaňuchaj to a zacítiš.
Choď ma tam pozbierať, prosím ťa, daj ten popol dohromady, nejak ma povymetaj z tej jarnej krikľavej trávy. Len nech to tam nezostane také rotrúsené, prosím ťa. Vysyp ma do mora, nech to trochu napučí, alebo čo, len nech to nie je suché, do piče.
Pozri na oblohu, je to tam, kamaráde. Alebo, vieš čo, radšej ta nepozeraj.
V posledný deň
zoschne ti dreň, fakt, skús to.

000001010006353201054481064110930787102007873584
Kuzmics
 Kuzmics      25.03.2015 - 23:04:06 (modif: 25.03.2015 - 23:11:15) [1K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
byvau som trizvy, haj jaj,
mrte trizvy som byvau.
a co som z toho mau?
otazky, jednu za druhou,
neistotu.
Idealy, moralne zasady,
predstavy o svete.
A co stete,
vacej,
od triezveho cloveka?

Kokotin sa vam zachcelo,
troska aby trepal,
blabolil, klebetil !
O ano, aby pomastil
vase suche, prazdne hlavy,
vase prostoduche myslienky
aby ich posilnil, poslal
do utoku,
proti jej, ci onomu.

Banda vyjebana,
nemate pokoja,
a ani ja.

A mozem sa vam na to akurat tak obesit.

000001010006353201054481064110930787102007871996
kyberbubus
 kyberbubus      24.03.2015 - 01:35:31 [2K] , level: 2, UP   NEW
1. Deň je jednotkou času. Čas zrejme zanikne spolu so súčasným vesmírom ako ho poznáme, v tom prípade posledný deň závisí od konca vesmíru, ktorému fandíme. Deň ako jednotka času bude existovať nezávisle na tom, či vtedy bude existovať ľudstvo. V prípade, že ľudstvo bude existovať, možno posledný deň príde, keď ľudstvo zistí, že je vo vesmíre samotné a podarí sa mu prepnúť celý vesmír do iných dimenzií, keďže starý klasický einsteinovský systém ich už znudil a ľudstvo znudene kolonizovalo celý prázdny a tupý vesmír.

2. Deň je ľudský koncept, a netreba ho brať do úvahy. Poprípade ide aj o koncept zvierat, alebo tej časti živej hmoty, ktorá je schopná vnímať rozdiel medzi dňom a nocou. Mimo nich tie koncepty nemajú význam, keďže neexistujú iné ľudstvu známe možné spôsoby ich vnímania. Preto ale ľudia konštruujú bytosti, ktoré ich pravdepodobne v dohľadnej dobe predbehnú aj v mysľovej kapacite. Pri súčasnom vývoji počítačovej techniky a kybernetiky je reálne, že superbytosti s nadľudskými mozgami budú v najbližších desaťročiach realitou. Ľudstvo si vypestuje svojho evolučného nástupcu a ľudia si budú môcť vybrať, ktorým z nich sa budú môcť nechať ovládať, on ich bude maznať a ňuňkať a zabezpečovať im obživu. Počítače sa budú baviť na ľuďoch podobne ako ľudia na opiciach, ale ľudia budú cítiť iba nehynúce maznanie od bytostí, ktoré ich prevyšujú, na ktoré nevedia dosiahnuť a ktorým idú slúžiť a zabávať ich.

3. Pozemský deň je interval otočenia planéty Zem okolo svojej osi.
Existujú ale aj iné dni, pretože každá planéta má svoj vlastný koncept dňa a noci. Cirkumbinárne planéty ako napr Kepler-16b obiehajú okolo dvoch hviezd, planéta KIC 4862625 pre zmenu obieha okolo štyroch. V tom prípade koncept dňa zanikne spolu s tým, ako zaniknú planetárne systémy tak, ako ich poznáme. V budúcnosti bude možné porozmiestňovať planéty praktickejšie, než podľa ich obežných dráh.

4. Kocúrovi Ferovi transplantovali mozog práve umretého aranžéra planetárneho materiálu Dž. ň#°4490. Kocúr Fero absolvoval akt גיור, čím konvertoval na judaizmus. Bohužiaľ, tradičná židovská komunita ho neuznala, preto založil separátnu židovskú komunitu pre kocúrov. Obrezané kocúry sa zbavovali háčikov na penise, čím bol sex s nimi atraktívnejší pre mačky, keďže im nezranil vulvu. To isté sa týkalo aj ježov. Ferove dynamické planétové aranžmány dramaticky a plasticky stvárňovali príbeh posledného dňa, apokalypsy, presne podľa exegéz Tóry, čím obrátil na vieru veľa ďalších mačiek a spriaznených živočíšnych druhov. Keď tie zomreli, boli následne reinkarnované do iného druhu zvieraťa, a mozog ostal nesmrteľný. Dž. ň#°4490 stvárňoval apokalypsu vyjadrovacími prostriedkami všetkých zvierat, do ktorých sa reinkarnoval, a pokračuje dodnes.

5. Toto je posledný deň. Odteraz začneme merať čas podľa toho, kedy vstávame a ideme spať. Každý máme iné spánkové režimy. Každý si ide merať čas po svojom.

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<\ˇ

000001010006353201054481064110930787102007871291
ametyst
 ametyst      23.03.2015 - 11:07:22 (modif: 23.03.2015 - 11:07:49) [2K] , level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
To je predsa každý deň...
Ale skutočne posledný bude len ten, keď si spolu povieme, že nemusíme ísť nikam a môžeme všade...
že odteraz je život večnosťou
nekonečnom
predstáv a splnených prianí
nikto nás do ničoho nenúti
každá bytosť je šťastná
všetci majú všetko čo chcú

Iba že by si tomu neveril(i)...
by spôsobilo že posledný deň je v nedohľadne
v delte rieky, kde vám už nepomôže že dokážete žiť len zo sladkej vody
tam kde sa všetko naplní a nepôjdete všetci jedným smerom s prúdom rieky,
ani proti prúdu, ale každý svojím smerom s vedomím že žraloky boli len
počítačová simulácia iluminátov.