Tyzden som lezal s anginou. Zena uz na mna zazerala, a ked som sa obcas vysiel vyvetrat, videl som tie kriky prhlavy, ktore zacinali nakvitat, slivku ktoru bolo treba akutne opilit, papierovacky ktore treba doriesit aby sme konecne zlegalizovali sklad ked som sa pozrel na chodove dvere, aj samotnu fyzicku robotu ktoru v tom sklade este treba urobit - rozvodnu skrinu zapojit, doriesit uzemnenie celeho domu, zapojit kurenie, dolepit obklad, vysparovat, vymaloat. Maily som otoril 2x, premazal spamy a zavrel. Dobrozrutom dlzim etikety na 30 druhov tovaru a podpisanu zmluvu. Spravil som 3, ktore teraz aj tak prerabam. Slivku som orezal (tak polovicu z toho co som chcel, ale slivka asi bude rada). Prhlavu aj tu metrovu travu okolo nej som dnes rano pokosil. Tri dni mame kvocku na 15 vajickach tak ju chodim pred vecerom na chvilu pustat vonku a zatvarat.

Co som tym chcel povedat... Tyzden spanku, meditacie, cajickovania. Neschopnost nutit sa do veci. A tak som radsej den po tom ako som mal 39C isiel s pilkou na slivku, ako by som mal zabaleny sediet za pc a klikat etikety (narhnut prototyp bola zabava - nasackovat do neho 30x data ktore sa nedaju nascriptovat je mozgovrazda). Radsej som siel s kosou na luku, ako by som mal citat zmluvu.

Vybrali sme si cestu "zachranovania sveta podnikanim" a z hipikov v unimobunkach sa stali za rok a pol stroje bez oddychu a bez zastavenia. Ano, suvisia s tym deti, ved pre to, aby sme im vybudovali aj nejake hmotne istoty (a peniaze medzi nimi nie su ani v top 5), to vsetko robime.

Teraz mam pocit, ze po vela mesiacoch vidim jasne. Popravde, vzdy ked ma nieco polozi, som vdacny ze sa mi mozog zotavi a narovna. Stoji to za ten tyzden nahanania toho co som zameskal, citania a odpovedania desiatok mailov a premahania sa.

Co ma ale znepokojuje je, ze to nevieme spomalit. Vieme to cele zastavit, a to nechceme. Ked je clovek naskoceny na nejakej "zmysluplnej" vlne a pokazi to, nie je jediny kto na to doplati - aj samotna myslienka (a taka permakultura dostala takto na frak uz vela vela krat). Po roku a pol mame s eshopom takmer 2-nasobne mesacne trzby a ako boli v dlhodobom plane. Na jednej strane som vdacny ze nas zivi myslienka od ktorej ma vsetci kamarati odhovarali (hahaha), na druhej strane ludia maju ocakavania, ktore aby sme naplnili musime rast primerane dopytu. Sme sa sami uvaznili v kolotoci.

Ale deti rastu, stale stretavami viac a viac skvelych ludi co nam beru bremena z pliec, kriticke casti domu su pomaly opravene, jedly lesik zarasta tym cim by mal.

Som vdacny za tieto nepriemne dni, ktore ma nutia dat ignore na cely svet, zreflektovat stav a smer. A ti co cakaju to neak preziju. Svet nestoji na mojej dochvilnosti.

A mozem kludne klikat tie etikety.

don't take my kindness as a sign of weakness